Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj keď sa povaha a rozsah korupcie v jednotlivých členských štátoch líšia, korupcia poškodzuje EÚ ako celok.
Autor TASR
Brusel 10. júna (TASR) - Európska komisia (EK) zverejnila v stredu výsledky špeciálneho prieskumu Eurobarometra o korupcii. Prieskum naznačil, že korupcia je neprijateľná pre 69 percent Európanov, avšak medzi členskými krajinami sú veľké rozdiely. Na Slovensku to ako problém vníma len 48 percent občanov.
Podľa prieskumu viac ako 70 percent opýtaných verí, že korupcia je v ich krajine rozšírená, a respondenti sa domnievajú, že korupcia existuje vo vnútroštátnych verejných inštitúciách (70 percent) a medzi politickými stranami a politikmi (53 percent).
Od roku 2013 sa podiel respondentov, ktorí považujú korupciu za rozšírenú, znížil v 18 členských štátoch a iba menšia časť Európanov má pocit, že korupcia ovplyvňuje ich každodenný život (26 percent).
Najnovší prieskum potvrdil, že občania 24 z 27 krajín Únie sa domnievajú, že korupcia je v ich krajine široko rozšírená. Najviac tomu veria v Chorvátsku (97 percent), na Cypre a v Grécku (95 percent), Španielsku a Portugalsku (94 percent) a Litve (92 percent). Najmenej si to myslia občania vo Fínsku (22 percent), Dánsku (35 percent) a Švédsku (40 percent).
Na Slovensku, podobne ako v Českej republike, tomu verí 87 percent opýtaných, čím sa obe krajiny zaradili na siedmu najhoršiu pozíciu v EÚ. Voči roku 2013 to pre SR znamená zlepšenie o tri percentuálne body.
Podľa Eurobarometra len 23 percent Európanov považuje za správne dať dar alebo protislužbu za vybavenie žiadosti úradníkom štátnej a verejnej správy a iba 16 percent si to myslí o finančnej odmene.
Korupcia ako fenomén je neprijateľná v priemere pre 69 percent občanov EÚ. Od krajiny ku krajine sú však čísla iné. Kým s odmietaním korupcie sú najviac stotožnení v Portugalsku (88 percent), Fínsku (83 percent) a Španielsku (81 percent), najmenej sa proti korupčným praktikám vyslovili občania Maďarska (38 percent), Litvy (39 percent) a Českej republiky (41 percent). Slovensko je na šiestom mieste od konca rebríčka, so 48-percentným odmietaním korupcie ako fenoménu.
S názorom, že korupcia ovplyvňuje ich každodenné životy, najviac súhlasia Rumuni (64 percent), Cyperčania (60 percent) a Portugalčania (59 percent) a najmenej Holanďania (4 percentá), Luxemburčania (6 percent) a Dáni (7 percent). Na Slovensku si to myslí 41 percent opýtaných, pričom až 52 percent Slovákov má dojem, že miera korupcie v krajine sa za posledné tri roky zvýšila, a 18 percent Slovákov uviedlo, že osobne pozná niekoho, kto dostal úplatok.
Aj keď sa povaha a rozsah korupcie v jednotlivých členských štátoch líšia, korupcia poškodzuje EÚ ako celok. Európska komisia pripomenula, že zintenzívnila boj proti korupcii - boli prijaté nové pravidlá na ochranu finančných záujmov EÚ proti podvodom a korupcii, sprísnili sa správne a trestné konania a do konca tohto roka by mala začať fungovať aj Európska prokuratúra (EPPO).
Podľa prieskumu viac ako 70 percent opýtaných verí, že korupcia je v ich krajine rozšírená, a respondenti sa domnievajú, že korupcia existuje vo vnútroštátnych verejných inštitúciách (70 percent) a medzi politickými stranami a politikmi (53 percent).
Od roku 2013 sa podiel respondentov, ktorí považujú korupciu za rozšírenú, znížil v 18 členských štátoch a iba menšia časť Európanov má pocit, že korupcia ovplyvňuje ich každodenný život (26 percent).
Najnovší prieskum potvrdil, že občania 24 z 27 krajín Únie sa domnievajú, že korupcia je v ich krajine široko rozšírená. Najviac tomu veria v Chorvátsku (97 percent), na Cypre a v Grécku (95 percent), Španielsku a Portugalsku (94 percent) a Litve (92 percent). Najmenej si to myslia občania vo Fínsku (22 percent), Dánsku (35 percent) a Švédsku (40 percent).
Na Slovensku, podobne ako v Českej republike, tomu verí 87 percent opýtaných, čím sa obe krajiny zaradili na siedmu najhoršiu pozíciu v EÚ. Voči roku 2013 to pre SR znamená zlepšenie o tri percentuálne body.
Podľa Eurobarometra len 23 percent Európanov považuje za správne dať dar alebo protislužbu za vybavenie žiadosti úradníkom štátnej a verejnej správy a iba 16 percent si to myslí o finančnej odmene.
Korupcia ako fenomén je neprijateľná v priemere pre 69 percent občanov EÚ. Od krajiny ku krajine sú však čísla iné. Kým s odmietaním korupcie sú najviac stotožnení v Portugalsku (88 percent), Fínsku (83 percent) a Španielsku (81 percent), najmenej sa proti korupčným praktikám vyslovili občania Maďarska (38 percent), Litvy (39 percent) a Českej republiky (41 percent). Slovensko je na šiestom mieste od konca rebríčka, so 48-percentným odmietaním korupcie ako fenoménu.
S názorom, že korupcia ovplyvňuje ich každodenné životy, najviac súhlasia Rumuni (64 percent), Cyperčania (60 percent) a Portugalčania (59 percent) a najmenej Holanďania (4 percentá), Luxemburčania (6 percent) a Dáni (7 percent). Na Slovensku si to myslí 41 percent opýtaných, pričom až 52 percent Slovákov má dojem, že miera korupcie v krajine sa za posledné tri roky zvýšila, a 18 percent Slovákov uviedlo, že osobne pozná niekoho, kto dostal úplatok.
Aj keď sa povaha a rozsah korupcie v jednotlivých členských štátoch líšia, korupcia poškodzuje EÚ ako celok. Európska komisia pripomenula, že zintenzívnila boj proti korupcii - boli prijaté nové pravidlá na ochranu finančných záujmov EÚ proti podvodom a korupcii, sprísnili sa správne a trestné konania a do konca tohto roka by mala začať fungovať aj Európska prokuratúra (EPPO).
