Bratislava 2. januára (TASR) - Približne 83 % majiteľov menších digitálnych, technologických a IT firiem vypláca svojich pracovníkov pracujúcich na plný úväzok na základe živnosti alebo autorských zmlúv. Dôvodom je vysoká cena práce, ktorá je brzdou pre viac ako 65 % opýtaných majiteľov takýchto firiem. Vyplynulo to z interného prieskumu advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax.

"Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Pod celkovú cenu práce sa okrem toho podpisujú aj ďalšie príplatky za sviatky či víkendy alebo ďalšie peňažné či nepeňažné plnenia, ktoré má zamestnávateľ voči zamestnancom. Z nášho prieskumu vyplynulo, že ak by bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce o 20 % nižšie, tak až 62 % podnikateľov v IT sektore by preferovalo najímať na prácu skôr zamestnancov ako živnostníkov," povedal daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Práca na živnosť má podľa neho svoje úskalia nielen pre kontraktorov, ale aj pre majiteľov firiem, ktorí si ich najímajú. A to najmä ak ide o tzv. švarc systém, teda ak činnosť pracovníka "zamestnaného" na živnosť vykazuje znaky závislej práce. O závislú prácu ide vtedy, ak živnostník vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v čase určenom zamestnávateľom, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.

"Zákon žíslo 82 z roku 2005, ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, zakazuje klasický švarc systém. Ten je zákonom chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Zákaz švarc systému platí obojstranne – tak pre toho, kto pracuje, ako aj pre prijímateľa tejto práce," vysvetlil Varga.

Štát si uvedomuje výhody plynúce zo švarc systému tak pre pracovníkov v podobe nižších odvodov, ako aj pre zamestnávateľov v podobe nižších nákladov na zamestnancov.

"Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť postihnutý relatívne prísne. Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu od 2000 eur až do výšky 200.000 eur. Dokonca za nelegálnu prácu môže byť postihnutá aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pri čom tá ručí v danom prípade celým svojím majetkom. Pokuta zároveň môže byť uložená aj samotnému faktickému zamestnancovi," upozornil Varga.

"V rámci administratívnych sankcií je tiež potrebné spomenúť aj ďalšie potenciálne implikácie. Jednou z nich je kontrola švarc systému správcom dane, kedy suma výrubu dane spolu so sankciou nemá hornú hranicu. Okrem toho môže byť podnikateľ napríklad vylúčený z verejného obstarávania," podčiarkol.

Dodal, že okrem administratívnej sankcie je možné pri švarc systéme teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenie dane a poistného.