Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najčastejšie, až 34 % z oslovených, je ochotných investovať na jeden až dva roky, 28 % Slovákov by sa vzdalo svojich voľných finančných prostriedkov najviac na štyri roky.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) - Niektorí ľudia majú nereálne predstavy o tom, koľko môžu zarobiť pri investovaní svojich voľných peňazí. Očakávajú, že za rok sa im zhodnotia v priemere až o 19 %. Za 30 rokov od prechodu k trhovej ekonomike je pojem investovanie stále veľkou neznámou. A to aj napriek tomu, že viac ako polovica ľudí v prieskume Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky (PPSS) deklaruje, že už má skúsenosť s investovaním. Toto vysoké číslo však môže byť ovplyvnené druhým pilierom.
"Druhý pilier sa však nedá považovať za klasickú formu investovania, keďže tam ľudia nevkladajú svoje voľné peniaze. Prevádza sa im percento odvodov na starobné dôchodkové zabezpečenie, teda prostriedky, s ktorými by ani tak nemohli rátať," vysvetľuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva PPSS Martin Kaňa.
O nedostatočnej vedomosti z oblasti investovania Slovákov hovoria aj ďalšie čísla. Až tretina z viac ako 600 účastníkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky PPSS v júni 2019 priznáva, že nerozumie základnému pojmu „investičný horizont“. A z tých, ktorí sú presvedčení, že pojem chápu, ho až polovica nedokázala správne vysvetliť.
Nereálne predstavy majú Slováci aj o dĺžke investovania. Najčastejšie, až 34 % z oslovených, je ochotných investovať na jeden až dva roky, 28 % Slovákov by sa vzdalo svojich voľných finančných prostriedkov najviac na štyri roky. Iba 29 % z oslovených by podľa prieskumu zvolilo dlhodobejšiu investíciu. Z toho však iba 6 % by peniaze investovalo na dlhšie ako desať rokov.
"Dlhodobé investície sú výhodné preto, že vykrývajú prepady trhov. Dobrým príkladom je posledná finančná kríza, keď akciové trhy spadli o desiatky percent. Tí, ktorí nespanikárili a nepredávali, nakoniec zarobili, pretože po tom, ako sa trhy spamätali, rástli rýchlejšie," vysvetľuje Kaňa. Preto odporúča všetkým dlhodobé, ale zároveň pravidelné investovanie. Pravidelným investovaním sa totiž ľudia vyhnú nesprávnemu načasovaniu investície a získajú aj možnosť vyššieho zhodnotenia ako pri pevných úrokových sadzbách bankových produktov.
"Druhý pilier sa však nedá považovať za klasickú formu investovania, keďže tam ľudia nevkladajú svoje voľné peniaze. Prevádza sa im percento odvodov na starobné dôchodkové zabezpečenie, teda prostriedky, s ktorými by ani tak nemohli rátať," vysvetľuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva PPSS Martin Kaňa.
O nedostatočnej vedomosti z oblasti investovania Slovákov hovoria aj ďalšie čísla. Až tretina z viac ako 600 účastníkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky PPSS v júni 2019 priznáva, že nerozumie základnému pojmu „investičný horizont“. A z tých, ktorí sú presvedčení, že pojem chápu, ho až polovica nedokázala správne vysvetliť.
Nereálne predstavy majú Slováci aj o dĺžke investovania. Najčastejšie, až 34 % z oslovených, je ochotných investovať na jeden až dva roky, 28 % Slovákov by sa vzdalo svojich voľných finančných prostriedkov najviac na štyri roky. Iba 29 % z oslovených by podľa prieskumu zvolilo dlhodobejšiu investíciu. Z toho však iba 6 % by peniaze investovalo na dlhšie ako desať rokov.
"Dlhodobé investície sú výhodné preto, že vykrývajú prepady trhov. Dobrým príkladom je posledná finančná kríza, keď akciové trhy spadli o desiatky percent. Tí, ktorí nespanikárili a nepredávali, nakoniec zarobili, pretože po tom, ako sa trhy spamätali, rástli rýchlejšie," vysvetľuje Kaňa. Preto odporúča všetkým dlhodobé, ale zároveň pravidelné investovanie. Pravidelným investovaním sa totiž ľudia vyhnú nesprávnemu načasovaniu investície a získajú aj možnosť vyššieho zhodnotenia ako pri pevných úrokových sadzbách bankových produktov.
