Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná hrubá mesačná mzda stúpla o 9,5 %, avšak po započítaní vplyvu inflácie medziročne klesla o 4,9 %.
Autor TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) - Na slovenskom pracovnom trhu pretrváva nedostatok domácej pracovnej sily, čo núti firmy k zvyšovaniu miezd. Priemerná hrubá mesačná mzda stúpla o 9,5 %, avšak po započítaní vplyvu inflácie medziročne klesla o 4,9 %. Pre chýbajúcich domácich zamestnancov bude taktiež potrebné zaoberať sa otázkou ekonomickej migrácie. Upozornila na to v utorok personálna agentúra Grafton Slovakia na základe výsledkov jej najnovšieho prieskumu miezd na Slovensku.
"Zvyšovanie miezd nestačí pokrývať mieru inflácie, takže dôsledkom je pokles reálnej mzdy a nárast fluktuácie. To negatívne ovplyvní výšku životnej úrovne a spôsobí čiastočnú stagnáciu trhu s tovarom a službami," doplnil riaditeľ Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo s tým, že nie všetky firmy dokážu dlhodobo zvládať zvýšené náklady. Preto budú niektoré z nich musieť prepustiť menej kľúčových pracovníkov.
Pre chýbajúcich domácich pracovníkov sa pozornosť pracovného trhu naprieč všetkými segmentmi obracia na pracovnú silu zo zahraničia, najmä z krajín mimo EÚ. Slovenskí zamestnávatelia s nimi majú podľa výsledkov prieskumu pozitívne skúsenosti. Malo však dodal, že ich náboru bránia zle nastavené pravidlá ekonomickej migrácie a vysoká miera neserióznych poskytovateľov zahraničných zamestnancov.
"Novela týkajúca sa zamestnávania pracovníkov zo zahraničia síce tento proces zjednodušila a zamestnávatelia môžu uplatniť zrýchlený režim v nedostatkových povolaniach, ako sú zdravotnícke profesie, IT či kamiónová doprava. Slovenskému trhu však chýbajú aj pracovníci z automotive a výroby," priblížil Malo.
Najväčším problémom je podľa neho dlhý vízový proces, slabá konkurencieschopnosť, nízke mzdy a malá atraktivita v porovnaní so západnou Európou. "Bez podpory štátu bude nábor zahraničných pracovníkov naďalej stagnovať," dodal.
Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch z krajín mimo EÚ, prípadne zamestnancov z Ukrajiny, zaznamenal aj segment inžinierstva a výroby. Ide najmä o pozície programátorov, technikov a inžinierov. V odvetví bankovníctva a finančných službách zaznamenal prieskum nedostatok účtovníkov, daňových poradcov či audítorov.
"Zvyšovanie miezd nestačí pokrývať mieru inflácie, takže dôsledkom je pokles reálnej mzdy a nárast fluktuácie. To negatívne ovplyvní výšku životnej úrovne a spôsobí čiastočnú stagnáciu trhu s tovarom a službami," doplnil riaditeľ Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo s tým, že nie všetky firmy dokážu dlhodobo zvládať zvýšené náklady. Preto budú niektoré z nich musieť prepustiť menej kľúčových pracovníkov.
Pre chýbajúcich domácich pracovníkov sa pozornosť pracovného trhu naprieč všetkými segmentmi obracia na pracovnú silu zo zahraničia, najmä z krajín mimo EÚ. Slovenskí zamestnávatelia s nimi majú podľa výsledkov prieskumu pozitívne skúsenosti. Malo však dodal, že ich náboru bránia zle nastavené pravidlá ekonomickej migrácie a vysoká miera neserióznych poskytovateľov zahraničných zamestnancov.
"Novela týkajúca sa zamestnávania pracovníkov zo zahraničia síce tento proces zjednodušila a zamestnávatelia môžu uplatniť zrýchlený režim v nedostatkových povolaniach, ako sú zdravotnícke profesie, IT či kamiónová doprava. Slovenskému trhu však chýbajú aj pracovníci z automotive a výroby," priblížil Malo.
Najväčším problémom je podľa neho dlhý vízový proces, slabá konkurencieschopnosť, nízke mzdy a malá atraktivita v porovnaní so západnou Európou. "Bez podpory štátu bude nábor zahraničných pracovníkov naďalej stagnovať," dodal.
Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch z krajín mimo EÚ, prípadne zamestnancov z Ukrajiny, zaznamenal aj segment inžinierstva a výroby. Ide najmä o pozície programátorov, technikov a inžinierov. V odvetví bankovníctva a finančných službách zaznamenal prieskum nedostatok účtovníkov, daňových poradcov či audítorov.
