Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer polovica medzinárodných respondentov uviedla v prieskume ochotu presťahovať sa na viac ako jeden rok.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.
"Zdá sa, že najvzdelanejší a najlepšie platení zamestnanci, ktorí sú ochotní presťahovať sa, nie sú ochotní to urobiť za každú cenu, sú ochotní presťahovať sa len na relatívne krátke časové obdobie niekoľkých týždňov alebo mesiacov a vidia, že je dôležité vziať so sebou svoje rodiny," vysvetlil obchodný riaditeľ spoločnosti Vesa-Pekka Kirsi.
Takmer polovica medzinárodných respondentov uviedla v prieskume ochotu presťahovať sa na viac ako jeden rok. Naopak, respondenti zo Slovenska sú najčastejšie ochotní odísť len na pár týždňov. Tvrdí to 41 % z nich. Najmenšia ochota odísť z domova na dlhší čas je v Česku. Respondentov láka najviac v rámci Európy Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Pre zamestnancov na Slovensku sú podľa prieskumu najlákavejšie susedné krajiny, a to Rakúsko a Česko, ale aj Nemecko.
V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.
"Druhým najpresvedčivejším aspektom je možnosť priviesť rodinných príslušníkov. Pre pätinu ľudí pracujúcich na Slovensku je motiváciou aj kariérny postup, o čosi menej ľudí motivuje domáca politická alebo ekonomická situácia," dodala spoločnosť.
Naopak, najväčšou prekážkou je podľa prieskumu dlhodobé odlúčenie od priateľov a rodiny. Znepokojuje to najmä ľudí zo strednej Európy. Približne pätina zo všetkých respondentov vníma ako prekážku jazykové bariéry a len o čosi menej ľudí sa obáva úzkostí z nového pracovného prostredia.
"Slováci a Slovenky to majú trochu inak. U nás je druhou najväčšou prekážkou cestovanie, ktoré odrádza štvrtinu. A čosi viac ako desatinu odrádzajú aj obavy z diskriminácie," uzavrela spoločnosť.
"Zdá sa, že najvzdelanejší a najlepšie platení zamestnanci, ktorí sú ochotní presťahovať sa, nie sú ochotní to urobiť za každú cenu, sú ochotní presťahovať sa len na relatívne krátke časové obdobie niekoľkých týždňov alebo mesiacov a vidia, že je dôležité vziať so sebou svoje rodiny," vysvetlil obchodný riaditeľ spoločnosti Vesa-Pekka Kirsi.
Takmer polovica medzinárodných respondentov uviedla v prieskume ochotu presťahovať sa na viac ako jeden rok. Naopak, respondenti zo Slovenska sú najčastejšie ochotní odísť len na pár týždňov. Tvrdí to 41 % z nich. Najmenšia ochota odísť z domova na dlhší čas je v Česku. Respondentov láka najviac v rámci Európy Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Pre zamestnancov na Slovensku sú podľa prieskumu najlákavejšie susedné krajiny, a to Rakúsko a Česko, ale aj Nemecko.
V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.
"Druhým najpresvedčivejším aspektom je možnosť priviesť rodinných príslušníkov. Pre pätinu ľudí pracujúcich na Slovensku je motiváciou aj kariérny postup, o čosi menej ľudí motivuje domáca politická alebo ekonomická situácia," dodala spoločnosť.
Naopak, najväčšou prekážkou je podľa prieskumu dlhodobé odlúčenie od priateľov a rodiny. Znepokojuje to najmä ľudí zo strednej Európy. Približne pätina zo všetkých respondentov vníma ako prekážku jazykové bariéry a len o čosi menej ľudí sa obáva úzkostí z nového pracovného prostredia.
"Slováci a Slovenky to majú trochu inak. U nás je druhou najväčšou prekážkou cestovanie, ktoré odrádza štvrtinu. A čosi viac ako desatinu odrádzajú aj obavy z diskriminácie," uzavrela spoločnosť.
