Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %) alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) - Zamestnancov, ktorí sú vo svojej práci spokojní, konkurencia k sebe neláka len na vyšší plat. Z prieskumu personálnej agentúry Manuvia vyplynulo, že čiastka, ktorá je pri úvahách o zmene práce zaujímavá, začína pre viac než štvrtinu zamestnancov na sume 100 eur. Až dve tretiny zamestnancov by požadovali zvýšenie platu o 200 eur a viac. Prieskum tiež ukázal, že v najbližších troch mesiacoch uvažuje o zmene práce tretina Slovákov a ďalšia takmer štvrtina túto možnosť úplne nevylučuje.
"Náborári by teda mali počítať s tým, že s novou pozíciou musí uchádzačom ponúknuť podstatne vyššiu mzdu, než mali v predchádzajúcom zamestnaní, a pokiaľ si chcú udržať súčasných zamestnancov, mali by sa skôr zamerať na ich spokojnosť. Viac než kedykoľvek predtým si dnes zamestnanci uvedomujú, aké benefity im zamestnávateľ ponúka a v akom pracovnom prostredí pracujú," zdôrazňuje generálny riaditeľ agentúry Peter Dosedla.
V priebehu prázdnin možno zmení prácu až tretina zamestnancov. Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %) alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť.
K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %). Podľa Dosedlu oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať ani na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti, ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti. Rovnaký prieskum ako na Slovensku sa uskutočnil aj medzi zamestnancami v Českej republike, kde o zmene práce uvažuje len štvrtina ľudí a ďalšia pätina nie je kategoricky proti.
Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. "Aktuálna situácia na trhu práce núti personalistov hľadať potenciálnych zamestnancov u konkurencie, množstvo ľudí tak dostáva pracovné ponuky, aj keď prácu aktívne nehľadajú," myslí si Dosedla. Každý desiaty človek by nemal problém nájsť si prácu do dvoch týždňov, takmer tretina ľudí do mesiaca a zostávajúcej polovici by hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac.
Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov. Zatiaľ čo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien a 40 % u mužov).
Prieskum spoločnosti Manuvia – Spokojnosť zamestnancov bol zrealizovaný prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na reprezentatívnej vzorke 1050 zamestnancov.
"Náborári by teda mali počítať s tým, že s novou pozíciou musí uchádzačom ponúknuť podstatne vyššiu mzdu, než mali v predchádzajúcom zamestnaní, a pokiaľ si chcú udržať súčasných zamestnancov, mali by sa skôr zamerať na ich spokojnosť. Viac než kedykoľvek predtým si dnes zamestnanci uvedomujú, aké benefity im zamestnávateľ ponúka a v akom pracovnom prostredí pracujú," zdôrazňuje generálny riaditeľ agentúry Peter Dosedla.
V priebehu prázdnin možno zmení prácu až tretina zamestnancov. Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %) alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť.
K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %). Podľa Dosedlu oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať ani na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti, ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti. Rovnaký prieskum ako na Slovensku sa uskutočnil aj medzi zamestnancami v Českej republike, kde o zmene práce uvažuje len štvrtina ľudí a ďalšia pätina nie je kategoricky proti.
Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. "Aktuálna situácia na trhu práce núti personalistov hľadať potenciálnych zamestnancov u konkurencie, množstvo ľudí tak dostáva pracovné ponuky, aj keď prácu aktívne nehľadajú," myslí si Dosedla. Každý desiaty človek by nemal problém nájsť si prácu do dvoch týždňov, takmer tretina ľudí do mesiaca a zostávajúcej polovici by hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac.
Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov. Zatiaľ čo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien a 40 % u mužov).
Prieskum spoločnosti Manuvia – Spokojnosť zamestnancov bol zrealizovaný prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na reprezentatívnej vzorke 1050 zamestnancov.
