Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prieskume sa zúčastnili najmä malé a stredné firmy, ktoré využívajú gastrolístky a gastrokarty ako formu zabezpečenia stravovania pre svojich pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Väčšina podnikateľov by ku gastrolístkom zaviedla ako alternatívu finančný príspevok alebo by ich zrušila. Za tieto dve možnosti je takmer 70 % respondentov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovali podnikateľské organizácie počas leta. Jeho cieľom bolo zistiť pohľad zamestnávateľov a stravovacích zariadení na problematiku stravovacích poukážok v čase pandémie.
Budúcnosť gastrolístkov tak podľa prieskumu vidia firmy v ich zrušení (36,8 %) alebo zavedení finančného príspevku na stravu ako alternatívy ku gastrolístkom (33,1 %). Pohľad stravovacích zariadení sa však mierne líši. Okrem zrušenia gastrolístkov (40,7 %) alebo zavedenia finančného príspevku ako alternatívy (16,2 %), uvádzali tiež umožnenie ich používania iba v stravovacích zariadeniach, za čo by bolo 23,6 % z nich.
Prieskum tiež ukazuje, že firmy platia emitentom pomerne vysoké poplatky. Väčšina respondentov z radov zamestnávateľov, ktorí nakupujú stravovacie poukážky pre svojich zamestnancov, uvádzala poplatok vo výške 1 – 3 %, stravovacie zariadenia uvádzali poplatok za výkup vo väčšine prípadov v rozmedzí 3 – 5 %.
V zozname opatrení, ktoré by gastrosektoru pomohli prekonať následky koronakrízy, dominuje zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastrosektor (84,7 %), zníženie ceny práce (74,1 %) a zrušenie zbytočnej byrokracie (51,9 %).
"Výsledky prieskumu ukazujú pomerne kritický pohľad firiem na súčasný systém fungovania stravovacích poukážok. Desiatky miliónov eur, ktoré nás súčasný systém ročne stojí, získava vďaka zákonom garantovanému podnikaniu malá skupina emitentov na úkor reštaurácií, stravníkov a zamestnávateľov," skonštatoval Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS). Zároveň podľa neho prieskum ukázal, že viac ako zmeny v gastrolístkoch reštaurácie v čase koronakrízy trápi výška DPH, cena práce, pravidelne rastúce príplatky a byrokracia.
Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) poznamenal, že gastronomický sektor patrí k tým, ktorých sa koronakríza dotkla najviac a aj výsledky prieskumu ukazujú, ako by mala vyzerať séria opatrení na jeho oživenie. "Základom by malo byť zníženie sadzby DPH na stravovacie služby, zníženie ceny práce a odbúranie množstva zbytočných administratívnych povinností," priblížil. Zmenám v systéme stravovacích poukážok sa však podľa neho nevyhneme. "Budúcnosťou je nielen ich elektronizácia, ale aj stanovenie maximálnej výšky poplatkov, ktoré emitenti žiadajú za ich výkup," dodal.
Na prieskume sa zúčastnili najmä malé a stredné firmy, ktoré využívajú gastrolístky a gastrokarty ako formu zabezpečenia stravovania pre svojich pracovníkov. Realizátorom prieskumu boli Združenie podnikateľov Slovenska, Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska, Slovak Business Agency a portál menucka.sk. Zber dát sa uskutočnil v mesiacoch júl až august 2020 pomocou internetového dotazníka, ktorý vyplnilo 838 respondentov z radov malých a stredných podnikov.
Budúcnosť gastrolístkov tak podľa prieskumu vidia firmy v ich zrušení (36,8 %) alebo zavedení finančného príspevku na stravu ako alternatívy ku gastrolístkom (33,1 %). Pohľad stravovacích zariadení sa však mierne líši. Okrem zrušenia gastrolístkov (40,7 %) alebo zavedenia finančného príspevku ako alternatívy (16,2 %), uvádzali tiež umožnenie ich používania iba v stravovacích zariadeniach, za čo by bolo 23,6 % z nich.
Prieskum tiež ukazuje, že firmy platia emitentom pomerne vysoké poplatky. Väčšina respondentov z radov zamestnávateľov, ktorí nakupujú stravovacie poukážky pre svojich zamestnancov, uvádzala poplatok vo výške 1 – 3 %, stravovacie zariadenia uvádzali poplatok za výkup vo väčšine prípadov v rozmedzí 3 – 5 %.
V zozname opatrení, ktoré by gastrosektoru pomohli prekonať následky koronakrízy, dominuje zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastrosektor (84,7 %), zníženie ceny práce (74,1 %) a zrušenie zbytočnej byrokracie (51,9 %).
"Výsledky prieskumu ukazujú pomerne kritický pohľad firiem na súčasný systém fungovania stravovacích poukážok. Desiatky miliónov eur, ktoré nás súčasný systém ročne stojí, získava vďaka zákonom garantovanému podnikaniu malá skupina emitentov na úkor reštaurácií, stravníkov a zamestnávateľov," skonštatoval Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS). Zároveň podľa neho prieskum ukázal, že viac ako zmeny v gastrolístkoch reštaurácie v čase koronakrízy trápi výška DPH, cena práce, pravidelne rastúce príplatky a byrokracia.
Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) poznamenal, že gastronomický sektor patrí k tým, ktorých sa koronakríza dotkla najviac a aj výsledky prieskumu ukazujú, ako by mala vyzerať séria opatrení na jeho oživenie. "Základom by malo byť zníženie sadzby DPH na stravovacie služby, zníženie ceny práce a odbúranie množstva zbytočných administratívnych povinností," priblížil. Zmenám v systéme stravovacích poukážok sa však podľa neho nevyhneme. "Budúcnosťou je nielen ich elektronizácia, ale aj stanovenie maximálnej výšky poplatkov, ktoré emitenti žiadajú za ich výkup," dodal.
Na prieskume sa zúčastnili najmä malé a stredné firmy, ktoré využívajú gastrolístky a gastrokarty ako formu zabezpečenia stravovania pre svojich pracovníkov. Realizátorom prieskumu boli Združenie podnikateľov Slovenska, Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska, Slovak Business Agency a portál menucka.sk. Zber dát sa uskutočnil v mesiacoch júl až august 2020 pomocou internetového dotazníka, ktorý vyplnilo 838 respondentov z radov malých a stredných podnikov.
