Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fakt, že muži zarábajú viac ako ženy, si veľmi dobre uvedomujú už samotné deti. Takmer tretina z nich je presvedčená, že je to tak správne.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Rodina, domácnosť, ale aj financie a kariéra, vo všetkých týchto oblastiach sa už u detí a mladých ľudí objavujú prvé mužsko-ženské stereotypy. Podľa prieskumu agentúry 2muse realizovaného pre 365.bank dokonca až polovica mladých verí, že primárnou úlohou ženy je starať sa o domácnosť, zatiaľ čo úlohou muža je zabezpečiť financie.
Medzi najčastejšie úlohy, ktoré deti pripisujú ženám, patria domáce práce (upratovanie, žehlenie, pranie), varenie či nákupy. Dokonca takmer tretina tínedžerov je presvedčená, že žena na rozdiel od muža musí vedieť variť. Až na štvrtom mieste si asociujú ženy s prácou vo svojom bežnom zamestnaní. Naopak, mužom pripisujú práve túto aktivitu najčastejšie. Zaujímavosťou pritom je, že stereotypné vnímanie rolí prevažuje skôr u chlapcov ako u dievčat.
Fakt, že muži zarábajú viac ako ženy, si veľmi dobre uvedomujú už samotné deti. Takmer tretina z nich je presvedčená, že je to tak správne. Dôvody aj v tomto prípade pramenia zo stereotypov, pričom najčastejšie mladí argumentujú tým, že muž je živiteľ rodiny (31 %). Necelá tretina (27 %) si spája finančné ohodnotenie s väčšou fyzickou silou alebo vo všeobecnosti s tým, že muži pracujú viac a podávajú väčší výkon (18 %).
Takmer šesť z desiatich detí si však uvedomuje problém nerovnocenného postavenia žien v spoločnosti a približne rovnaký počet vníma aj paralelu medzi ich nižším ohodnotením a starostlivosťou o ostatných členov rodiny (najmä deti). Takmer sedem z desiatich detí pritom tvrdí, že v prípade choroby ostávajú doma práve s mamou. A tak sú to ženy, ktoré z titulu nevyváženého rozdelenia rolí v rámci starostlivosti o deti častejšie vynechávajú pracovné povinnosti.
Výsledkom mužsko-ženských stereotypov je pritom aj veľký tlak na mužov súvisiaci s potrebou finančného zabezpečenia, ich vnímaním ako živiteľov rodiny, ale aj obmedzovaním prejavovania emócií. Podľa prieskumu 365.bank sa až 40 % detí prikláňa k tvrdeniu, že muži, respektíve chlapci, neplačú. Sú to práve oni, ktorí by mali byť tí silnejší. Polovica je presvedčená, že primárne otec by mal vedieť rodinu finančne zabezpečiť.
Medzi najčastejšie úlohy, ktoré deti pripisujú ženám, patria domáce práce (upratovanie, žehlenie, pranie), varenie či nákupy. Dokonca takmer tretina tínedžerov je presvedčená, že žena na rozdiel od muža musí vedieť variť. Až na štvrtom mieste si asociujú ženy s prácou vo svojom bežnom zamestnaní. Naopak, mužom pripisujú práve túto aktivitu najčastejšie. Zaujímavosťou pritom je, že stereotypné vnímanie rolí prevažuje skôr u chlapcov ako u dievčat.
Fakt, že muži zarábajú viac ako ženy, si veľmi dobre uvedomujú už samotné deti. Takmer tretina z nich je presvedčená, že je to tak správne. Dôvody aj v tomto prípade pramenia zo stereotypov, pričom najčastejšie mladí argumentujú tým, že muž je živiteľ rodiny (31 %). Necelá tretina (27 %) si spája finančné ohodnotenie s väčšou fyzickou silou alebo vo všeobecnosti s tým, že muži pracujú viac a podávajú väčší výkon (18 %).
Takmer šesť z desiatich detí si však uvedomuje problém nerovnocenného postavenia žien v spoločnosti a približne rovnaký počet vníma aj paralelu medzi ich nižším ohodnotením a starostlivosťou o ostatných členov rodiny (najmä deti). Takmer sedem z desiatich detí pritom tvrdí, že v prípade choroby ostávajú doma práve s mamou. A tak sú to ženy, ktoré z titulu nevyváženého rozdelenia rolí v rámci starostlivosti o deti častejšie vynechávajú pracovné povinnosti.
Výsledkom mužsko-ženských stereotypov je pritom aj veľký tlak na mužov súvisiaci s potrebou finančného zabezpečenia, ich vnímaním ako živiteľov rodiny, ale aj obmedzovaním prejavovania emócií. Podľa prieskumu 365.bank sa až 40 % detí prikláňa k tvrdeniu, že muži, respektíve chlapci, neplačú. Sú to práve oni, ktorí by mali byť tí silnejší. Polovica je presvedčená, že primárne otec by mal vedieť rodinu finančne zabezpečiť.
