Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôžičku si počas pandémie nového koronavírusu vzalo 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej. Dve tretiny ľudí nemajú v úmysle z našetrených peňazí v najbližšej dobe výraznejšie utrácať. Zhoršenia situácie sa obáva 22 % ľudí. Najväčšie obavy pritom majú ľudia zo zdražovania energií a rastu daní. Vyplýva to z prieskumu pre spoločnosť Home Credit.
Na druhej strane, štyria z desiatich ľudí očakávajú zlepšenie svojej finančnej situácie. V uplynulom roku a taktiež v prvej polovici tohto roku vládla skôr však opatrnosť vo financiách. „Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj 2 % takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4000 eur," priblížil analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Finančné rezervy má väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Približne 48 % respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Z hotovosti, ktorú mali ľudia k dispozícii doma, míňalo 39 %, zo sporiaceho účtu 29 %. Približne 51 % tvorili mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov, ktorí čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma.
Počas pandémie sa Slovákom nechcelo zadlžovať. Pôžičku si počas pandémie nového koronavírusu vzalo 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur.
„Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť," poradil ombudsman klientov spoločnosti Miroslav Zborovský.
Na druhej strane, štyria z desiatich ľudí očakávajú zlepšenie svojej finančnej situácie. V uplynulom roku a taktiež v prvej polovici tohto roku vládla skôr však opatrnosť vo financiách. „Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj 2 % takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4000 eur," priblížil analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Finančné rezervy má väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Približne 48 % respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Z hotovosti, ktorú mali ľudia k dispozícii doma, míňalo 39 %, zo sporiaceho účtu 29 %. Približne 51 % tvorili mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov, ktorí čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma.
Počas pandémie sa Slovákom nechcelo zadlžovať. Pôžičku si počas pandémie nového koronavírusu vzalo 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur.
„Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť," poradil ombudsman klientov spoločnosti Miroslav Zborovský.
