Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade menších firiem sa na prvé miesto radí legislatívny vývoj na Slovensku ovplyvňujúci ich podnikanie a fungovanie.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Legislatívny vývoj na národnej úrovni a nedostatok kvalitnej pracovnej sily považujú živnostníci a firmy na Slovensku za najväčšie riziko, ktoré môže negatívne ovplyvňovať ich biznis v najbližších 12 mesiacoch. Vyplýva to z prieskumu ČSOB monitorujúceho očakávania a plány podnikateľskej sféry na Slovensku. V porovnaní s úvodom tohto roka sa vnímanie týchto rizík zvýšilo.
Oslovení podnikatelia a firmy vnímajú budúci legislatívny vývoj ako najväčšie riziko, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť ich podnikanie v horizonte najbližších 12 mesiacov. Obavy z vývoja má až 46 % z nich, zatiaľ čo 39 % opýtaných označilo za najväčšie riziko nedostatok kvalitnej pracovnej sily. Ako tretiu najčastejšiu obavu podnikatelia zmieňovali vývoj ekonomického prostredia (38 %). V porovnaní s výsledkami prieskumu z úvodu roka obavy podnikateľov pri všetkých týchto ukazovateľoch stúpli, najvýznamnejšie v prípade vývoja ekonomického prostredia (+21,2 %) a nedostatku pracovnej sily (+17,1 %). Obavy z potreby technologických inovácií vyslovilo v priemere 7 zo 100 opýtaných, častejšie išlo pritom o väčšie podniky.
"Kým v úvode roka označovala nedostatok kvalitnej pracovnej sily za najväčšie riziko pre biznis asi pätina oslovených, aktuálne je to takmer 40 % z nich. Tieto obavy sa stupňujú priamo úmerne s veľkosťou firmy a v prípade spoločností s obratom nad 200.000 eur ročne vyjadril obavy z tohto vývoja každý druhý opýtaný zástupca," približuje výsledky hovorkyňa banky Anna Jamborová. V prípade menších firiem sa na prvé miesto radí legislatívny vývoj na Slovensku ovplyvňujúci ich podnikanie a fungovanie.
Z pohľadu regiónov vidia nedostatok pracovnej sily ako kľúčový problém najmä firmy v Banskobystrickom kraji a spolu s vývojom legislatívy na Slovensku ho radia na prvú priečku (zhodne po 56 %). V ďalších krajoch dominujú na prvom mieste obavy z vývoja legislatívy na národnej úrovni – tak v Bratislavskom kraji (47 %), Trnavskom kraji (43 %), Nitrianskom kraji (45 %), Žilinskom kraji (42 %), Prešovskom kraji (50 %) a Košickom kraji (47 %). Výnimkou je trenčiansky región, kde sa podnikatelia obávajú najmä ďalšieho vývoja ekonomického prostredia (46 %).
Oslovení podnikatelia a firmy vnímajú budúci legislatívny vývoj ako najväčšie riziko, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť ich podnikanie v horizonte najbližších 12 mesiacov. Obavy z vývoja má až 46 % z nich, zatiaľ čo 39 % opýtaných označilo za najväčšie riziko nedostatok kvalitnej pracovnej sily. Ako tretiu najčastejšiu obavu podnikatelia zmieňovali vývoj ekonomického prostredia (38 %). V porovnaní s výsledkami prieskumu z úvodu roka obavy podnikateľov pri všetkých týchto ukazovateľoch stúpli, najvýznamnejšie v prípade vývoja ekonomického prostredia (+21,2 %) a nedostatku pracovnej sily (+17,1 %). Obavy z potreby technologických inovácií vyslovilo v priemere 7 zo 100 opýtaných, častejšie išlo pritom o väčšie podniky.
"Kým v úvode roka označovala nedostatok kvalitnej pracovnej sily za najväčšie riziko pre biznis asi pätina oslovených, aktuálne je to takmer 40 % z nich. Tieto obavy sa stupňujú priamo úmerne s veľkosťou firmy a v prípade spoločností s obratom nad 200.000 eur ročne vyjadril obavy z tohto vývoja každý druhý opýtaný zástupca," približuje výsledky hovorkyňa banky Anna Jamborová. V prípade menších firiem sa na prvé miesto radí legislatívny vývoj na Slovensku ovplyvňujúci ich podnikanie a fungovanie.
Z pohľadu regiónov vidia nedostatok pracovnej sily ako kľúčový problém najmä firmy v Banskobystrickom kraji a spolu s vývojom legislatívy na Slovensku ho radia na prvú priečku (zhodne po 56 %). V ďalších krajoch dominujú na prvom mieste obavy z vývoja legislatívy na národnej úrovni – tak v Bratislavskom kraji (47 %), Trnavskom kraji (43 %), Nitrianskom kraji (45 %), Žilinskom kraji (42 %), Prešovskom kraji (50 %) a Košickom kraji (47 %). Výnimkou je trenčiansky región, kde sa podnikatelia obávajú najmä ďalšieho vývoja ekonomického prostredia (46 %).
