Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že aktuálne ním prechádza 1,3 % opýtaných.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) – S dlhmi si Slováci vedia poradiť, mnohí sa im doteraz vyhli. Pociťujú zároveň vplyv pandémie a zvyšovanie cien. Tretina obyvateľov deklaruje, že je zadlžená, ale svoje finančné záväzky dokáže riadne splácať. Osobným bankrotom prechádzajú väčšinou ľudia s nízkymi príjmami a nedostatočnou finančnou gramotnosťou. Ukazujú to údaje prieskumu Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie, ktorý pre Asociáciu inkasných spoločností realizovala agentúra AKO.
Objem dlhov aj počet ľudí s pôžičkami na Slovensku dlhodobo medziročne rastie. Slováci k svojim finančným záväzkom pristupujú však zodpovedne. Viac ako tretina ľudí uviedla, že dlhy nikdy nemala a má usporiadané financie. Rovnako veľká skupina respondentov síce dlhy má, ale dokáže ich splácať. Takmer 24 % opýtaných dlhy v minulosti malo a dokázalo ich vyriešiť. "Život na dlh nebol pred rokom 1989 typický a staršia generácia s ním má menej skúseností. V jej kontraste sú mladšie ročníky, ktoré ponuky finančných produktov využívajú aj s ich odvrátenou stránkou. Za pozitívne považujem, že tí najmladší nemajú zatiaľ so splácaním výrazné problémy," povedal prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.
Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že aktuálne ním prechádza 1,3 % opýtaných. Častejšie sú to muži vo veku 34 – 49 rokov. "Dôvodom nesplácania úverov je slabá finančná gramotnosť a z dôvodu nízkeho príjmu nedostatočný priestor na vytvorenie finančnej rezervy. Aj keď sa finančnej gramotnosti v posledných rokoch venuje čoraz viac pozornosti, stále je to nedostatočná úroveň. Treba ju upriamiť cielene práve na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri nich je riziko vzniku dlhovej špirály a neradostných životných príbehov najvyššie," vysvetlil Musil.
Okrem oddlženia osôb s nízkym príjmom dochádza aj k oddlženiu osôb s príjmom vyšším ako priemerná mzda. Benevolentné podmienky na osobný bankrot potom môžu viesť k zneužívaniu dlžníkmi s nadštandardným príjmom, ktorí sa chcú vyhnúť úhrade svojich dlhov.
Podľa zistení splácanie dlhov nezvláda malá časť populácie. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia so základným vzdelaním či ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity a ľudia s príjmom do 300 eur mesačne. Približne 19 % respondentov tejto skupiny dokáže splácať riadne dlhy, osem percent prešlo a zároveň prechádza osobným bankrotom.
"Prieskum jednoznačne ukázal, že reálnym problémom s dlhmi čelí len malá časť populácie a významná väčšina Slovákov je, čo sa týka financií, zodpovedná. Z tohto dôvodu akékoľvek plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú skutočne nerozumné, keďže zodpovedná väčšina populácie bude splácať záväzky tých nezodpovedných. Opatrenia je nevyhnutné cieliť len na najslabšiu a najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva," dodal Musil.
Objem dlhov aj počet ľudí s pôžičkami na Slovensku dlhodobo medziročne rastie. Slováci k svojim finančným záväzkom pristupujú však zodpovedne. Viac ako tretina ľudí uviedla, že dlhy nikdy nemala a má usporiadané financie. Rovnako veľká skupina respondentov síce dlhy má, ale dokáže ich splácať. Takmer 24 % opýtaných dlhy v minulosti malo a dokázalo ich vyriešiť. "Život na dlh nebol pred rokom 1989 typický a staršia generácia s ním má menej skúseností. V jej kontraste sú mladšie ročníky, ktoré ponuky finančných produktov využívajú aj s ich odvrátenou stránkou. Za pozitívne považujem, že tí najmladší nemajú zatiaľ so splácaním výrazné problémy," povedal prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.
Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že aktuálne ním prechádza 1,3 % opýtaných. Častejšie sú to muži vo veku 34 – 49 rokov. "Dôvodom nesplácania úverov je slabá finančná gramotnosť a z dôvodu nízkeho príjmu nedostatočný priestor na vytvorenie finančnej rezervy. Aj keď sa finančnej gramotnosti v posledných rokoch venuje čoraz viac pozornosti, stále je to nedostatočná úroveň. Treba ju upriamiť cielene práve na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri nich je riziko vzniku dlhovej špirály a neradostných životných príbehov najvyššie," vysvetlil Musil.
Okrem oddlženia osôb s nízkym príjmom dochádza aj k oddlženiu osôb s príjmom vyšším ako priemerná mzda. Benevolentné podmienky na osobný bankrot potom môžu viesť k zneužívaniu dlžníkmi s nadštandardným príjmom, ktorí sa chcú vyhnúť úhrade svojich dlhov.
Podľa zistení splácanie dlhov nezvláda malá časť populácie. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia so základným vzdelaním či ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity a ľudia s príjmom do 300 eur mesačne. Približne 19 % respondentov tejto skupiny dokáže splácať riadne dlhy, osem percent prešlo a zároveň prechádza osobným bankrotom.
"Prieskum jednoznačne ukázal, že reálnym problémom s dlhmi čelí len malá časť populácie a významná väčšina Slovákov je, čo sa týka financií, zodpovedná. Z tohto dôvodu akékoľvek plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú skutočne nerozumné, keďže zodpovedná väčšina populácie bude splácať záväzky tých nezodpovedných. Opatrenia je nevyhnutné cieliť len na najslabšiu a najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva," dodal Musil.
