Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Deväť z desiatich obyvateľov Slovenska sa vie rozhodnúť, čo a kam patrí do jednotlivých nádob na triedený odpad, pričom takmer polovica si to samostatne zisťuje priebežne.
Autor TASR TV
Bratislava 28.septembra (Teraz.sk) - Podľa reprezentatívneho prieskumu v slovenskej online populácii sú fanúšikmi triedenia ženy, mladí ľudia, obyvatelia východného Slovenska a tí, čo žijú v dedinách a obciach.
Pre spoločnosť ASEKOL realizovala prieskum medzi online populáciou nad 15 rokov agentúra Nielsen Admosphere tento mesiac a zameriavala sa na to, ako sú občania spokojní so systémom triedeného zberu. Takmer dve tretiny respondentov (61%)považujú systém triedeného zberu na Slovensku za prehľadný.
Medzi obyvateľmi veľkých miest a západného Slovenska považuje systém triedeného zberu za neprehľadný až 40 percent respondentov a z týchto aglomerácií pochádzajú aj účastníci prieskumu, ktorí vyhlásili, že ich téma nezaujíma.
„Z kombinácií odpovedí čítame správanie obyvateľov veľkých miest, ktorí sú si najmenej istí v triedení a informácie sa snažia získať samostatne,“ komentuje výsledky Miroslav Jurkovič, špecialista na cirkulárnu ekonomiku.
Až 81 percent respondentov prieskumu uvádza, že má jednoduchý prístup k nádobám na triedený zber odpadu. Paradoxne – dediny a obce uvádzajú, že nemajú jednoduchý prístup k nádobám, a napriek tomu častejšie uvádzajú, že vedia triediť a záleží im na tom.
Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2020 prvýkrát v histórii Slovenska na skládkach skončila menej ako polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu (48 %). Zároveň sa zvyšuje aj miera vytriedeného odpadu. Podiel vytriedených zložiek tvoril takmer tretinu komunálneho odpadu (29 %), pričom pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo sedem percent.
V súvislosti s klimatickou zmenou až tri štvrtiny respondentov potvrdili, že sú ochotní zmeniť svoje správanie v prospech klímy. Viac ako pätnásť percent respondentov by si vyžiadalo ešte viacej informácií a sedem percent vyhlásilo, že ich téma nezaujíma. Najväčšiu ochotu zmeniť správanie v prospech klímy deklarujú respondenti nad 55 rokov.
„Triedenie rozhodne prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy a tak zmierňuje zmenu klímy,“ potvrdzuje Jurkovič. Odpadové hospodárstvo a recyklácia sú zároveň základným nástrojom prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Podľa prieskumu z marca sa deväť z desiatich obyvateľov Slovenska aktívne snaží o minimalizáciu odpadu aj viacerými aktivitami súčasne. Najčastejšie triedia respondenti odpad (88 %) a nosia si na nákup vlastné tašky (88 %).
Pre spoločnosť ASEKOL realizovala prieskum medzi online populáciou nad 15 rokov agentúra Nielsen Admosphere tento mesiac a zameriavala sa na to, ako sú občania spokojní so systémom triedeného zberu. Takmer dve tretiny respondentov (61%)považujú systém triedeného zberu na Slovensku za prehľadný.
Medzi obyvateľmi veľkých miest a západného Slovenska považuje systém triedeného zberu za neprehľadný až 40 percent respondentov a z týchto aglomerácií pochádzajú aj účastníci prieskumu, ktorí vyhlásili, že ich téma nezaujíma.
„Z kombinácií odpovedí čítame správanie obyvateľov veľkých miest, ktorí sú si najmenej istí v triedení a informácie sa snažia získať samostatne,“ komentuje výsledky Miroslav Jurkovič, špecialista na cirkulárnu ekonomiku.
Až 81 percent respondentov prieskumu uvádza, že má jednoduchý prístup k nádobám na triedený zber odpadu. Paradoxne – dediny a obce uvádzajú, že nemajú jednoduchý prístup k nádobám, a napriek tomu častejšie uvádzajú, že vedia triediť a záleží im na tom.
Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2020 prvýkrát v histórii Slovenska na skládkach skončila menej ako polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu (48 %). Zároveň sa zvyšuje aj miera vytriedeného odpadu. Podiel vytriedených zložiek tvoril takmer tretinu komunálneho odpadu (29 %), pričom pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo sedem percent.
V súvislosti s klimatickou zmenou až tri štvrtiny respondentov potvrdili, že sú ochotní zmeniť svoje správanie v prospech klímy. Viac ako pätnásť percent respondentov by si vyžiadalo ešte viacej informácií a sedem percent vyhlásilo, že ich téma nezaujíma. Najväčšiu ochotu zmeniť správanie v prospech klímy deklarujú respondenti nad 55 rokov.
„Triedenie rozhodne prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy a tak zmierňuje zmenu klímy,“ potvrdzuje Jurkovič. Odpadové hospodárstvo a recyklácia sú zároveň základným nástrojom prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Podľa prieskumu z marca sa deväť z desiatich obyvateľov Slovenska aktívne snaží o minimalizáciu odpadu aj viacerými aktivitami súčasne. Najčastejšie triedia respondenti odpad (88 %) a nosia si na nákup vlastné tašky (88 %).
