Bratislava 11. augusta (TASR) – Aj napriek pandemickému obdobiu sú Slováci opatrní optimisti, viac ako 51 % sa teší na budúcnosť. Hlavným dôvodom je rodina, nasleduje bývanie a digitalizácia. Naopak, viac ako z ochorenia COVID-19 majú obavy napríklad z politickej situácie. Na budúcnosť sa najviac tešia mladí, vzdelaní, slobodní ľudia. Muži sú jemne optimistickejší ako ženy. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorá zároveň v najbližších rokoch očakáva vysoké miery rastu slovenskej ekonomiky.
Na budúcnosť sa Slováci tešia najmä kvôli rodine, konkrétne 62 % opýtaných, bývanie je dôvodom pre 42 %, digitalizácia pre 39 %. Z politickej situácie na Slovensku má obavy 66 % respondentov, zo stavu životného prostredia 56 % a z geopolitickej situácie vo svete 50 %.
Vplyv pandémie je však cítiť. Takmer 40 % respondentov sa podľa prieskumu obáva budúcnosti viac ako predtým. Pandémia mala o niečo horší vplyv na ženy a starších ľudí. Očkovanie je pre väčšinu respondentov, 55 %, dôvodom, prečo sa tešiť na budúcnosť. Pozitívny vplyv očkovania očakávajú na základe prieskumu skôr ľudia z Bratislavy, bonitnejší, vzdelanejší a starší ľudia.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Pre 39 % ľudí je digitalizácia dôvodom, prečo sa tešia na budúcnosť. Za hlavné výhody považujú zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie a prístup k informáciám, menej byrokracie na úradoch či úsporu času a energie.
Ľudia, ktorí sa pre finančnú situáciu netešia na budúcnosť, uviedli, že ich názor by zmenil vyšší príjem a finančná rezerva. Podľa prieskumu by pesimisti potrebovali mesačný plat aspoň 1300 eur a úspory 20.000 eur. Priemerná mzda na Slovensku však dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka 1124 eur a úspory na účte bežnej domácnosti sa pohybujú v rozmedzí 2000 až 3000 eur.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/Michal Svítok
Budúcnosť môže byť podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka optimistická aj z pohľadu ekonomiky. V najbližších rokoch očakáva vysoké miery rastu slovenskej ekonomiky medzi 4 až 5 %, pričom bude pomáhať oživenie dopytu či investícií po pandémii, ako aj európske fondy či plán obnovy.
"V tomto roku predpokladáme rast HDP o 4,2 % a ešte svižnejšie tempo na úrovni 4,8 % v budúcom roku. To sa, samozrejme, prejaví aj na raste miezd či poklese nezamestnanosti. Riziká ako tretia vlna či nedostatok čipov síce stále pretrvávajú, zatiaľ sa však zdá, že neprinesú slovenskej ekonomike väčšie problémy. Vo všeobecnosti nás čakajú vysoké investície do digitalizácie, vzdelávania či zdravotníctva, čo sú oblasti, ktoré môžu priniesť trvalé zlepšenie životnej úrovne," priblížil Horňák.
Prieskum realizovala Slovenská sporiteľňa v období od 16. júla do 10. augusta na vzorke 1727 dospelých respondentov.
