Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu.
Autor TASR
Bratislava 1. novembra (TASR) - Slováci chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná. Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Ukázal to prieskum agentúry 2muse pre Poštovú banku.
Podľa jeho výsledkov Slováci sú vo financiách skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujú. "Potvrdzujú to aj bankové dáta. Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2094 eur a iba necelých 7 % ide do mínusu." Uvádza hovorkyňa banky Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si „požičiavajú“ v priemere 210 eur.
Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov), ktorí majú našetrené v priemere 2466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1939 eur). Až 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. "Je určená na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov. Medzi ne patria napríklad náklady na bývanie, ako je poplatok za správu, platby za energie, ale aj hypotéka, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné. Vyše polovica Slovákov si myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, že väčšina nedisponuje potrebnou rezervou," dodáva hovorkyňa.
Pre vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory pre bežné výdavky i kúpu tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.
Podľa jeho výsledkov Slováci sú vo financiách skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujú. "Potvrdzujú to aj bankové dáta. Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2094 eur a iba necelých 7 % ide do mínusu." Uvádza hovorkyňa banky Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si „požičiavajú“ v priemere 210 eur.
Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov), ktorí majú našetrené v priemere 2466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1939 eur). Až 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. "Je určená na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov. Medzi ne patria napríklad náklady na bývanie, ako je poplatok za správu, platby za energie, ale aj hypotéka, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné. Vyše polovica Slovákov si myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, že väčšina nedisponuje potrebnou rezervou," dodáva hovorkyňa.
Pre vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory pre bežné výdavky i kúpu tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.
