Vysoký nárast na Slovensku môže byť podľa Adamca spôsobený tým, že sa do legislatívy zaviedla povinnosť reportovať aj o nefinančných aktivitách.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) – Slovensko sa zaradilo medzi top tri krajiny na svete, ktorých firmy vykázali najvýraznejší nárast aktivít a poskytovanie informácií o vplyve ich podnikaní na spoločnosť (CSR reporting). Skokanom roka je Kazachstan s 34-percentným nárastom, na Slovensku to bolo 21 % a prvú trojicu uzatvára Nemecko s 19 %. Slovensko napriek tomu obsadilo 40. priečku z 52 skúmaných krajín, vyplýva z aktuálnej štúdie Survey of Sustainability Reporting 2020 globálnej audítorskej a poradenskej siete KPMG.
"Aktuálnym svetovým lídrom v rebríčku CSR reportingu je Japonsko a Mexiko, kde všetky najväčšie firmy vykazujú aktivity, ktoré súvisia s ich vplyvom na životné prostredie a udržateľnosť podnikania," spresnila hovorkyňa KPMG na Slovensku Katarína Brusáková. Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) je Slovensko aktuálne na treťom mieste so 76 % firiem, ktoré vykazujú aj iné ako finančné ukazovatele. Lepšie umiestnenie v stredoeurópskom regióne dosiahli Maďarsko s 83 % firiem a Poľsko, kde tieto údaje vykazuje 77 %. Maďarsko obsadilo v aktuálnom rebríčku 26. miesto na svete, Poľsko sa umiestnilo na 38. mieste, Slovensko obsadilo celkovo 40. miesto a Česká republika 42. priečku z 52 skúmaných krajín.
"CSR reporting by sme zjednodušene mohli vysvetliť ako správu firmy o tom, na aké zúčastnené strany vo svojom podnikaní vplýva. Dôležité je, aby firmy mali stratégiu a ciele, akým spôsobom chcú minimalizovať alebo vyvážiť svoj negatívny dopad na spoločnosť. Tieto aktivity by mali riešiť systematicky a systematicky o tom aj reportovať," vysvetlil výkonný riaditeľ KPMG na Slovensku Pavol Adamec. "Ukážkou pozitívneho vplyvu firiem na spoločnosť je zamestnanosť, platby daní a odvodov. Medzi negatívne patria napríklad zhromažďovanie odpadu, ohrozenie spodných vôd, znečistenie ovzdušia alebo komplikovaná dopravná situácia v okolí fabriky," dodal Adamec.
Vysoký nárast na Slovensku môže byť podľa Adamca spôsobený tým, že sa do legislatívy zaviedla povinnosť reportovať aj o nefinančných aktivitách. Ďalším vysvetlením je, že firmy berú čoraz viac do úvahy svoju povesť. Tú totiž zákazníci pri svojich nákupoch začínajú zohľadňovať. V celkovom rebríčku prieskumu krajiny strednej a východnej Európy dlhodobo výrazne zaostávajú za západnou Európou. Väčšina z nich však, oproti poslednému prieskumu z roku 2017, zaznamenala nárast v počte firiem vykazujúcich CSR aktivity.
Z prieskumu vyplynulo, že až 80 % najväčších svetových spoločností v súčasnosti vydáva vlastné správy o aktivitách v oblasti udržateľnosti. Po prvýkrát v histórii prieskumu sa všetky sledované sektory dostali nad priemernú úroveň vykazovania spoločensky zodpovedných aktivít – 65 %. Najvyššia aktivita bola zaznamenaná tradične v sektoroch, ktoré majú najväčší environmentálny a spoločenský vplyv – v chemickom priemysle, baníctve a v odvetví spracovania ropy a zemného plynu. V týchto sektoroch je aktuálne priemerná úroveň vykazovania CSR nad 80 %. Na konci rebríčka je s malým odstupom maloobchod, kde spoločensky zodpovedné aktivity reportuje 67 % firiem.
Prieskum KPMG Survey of Corporate Responsibility Reporting bol prvýkrát realizovaný v roku 1993, aktuálna štúdia je už jeho jedenáste vydanie.
"Aktuálnym svetovým lídrom v rebríčku CSR reportingu je Japonsko a Mexiko, kde všetky najväčšie firmy vykazujú aktivity, ktoré súvisia s ich vplyvom na životné prostredie a udržateľnosť podnikania," spresnila hovorkyňa KPMG na Slovensku Katarína Brusáková. Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) je Slovensko aktuálne na treťom mieste so 76 % firiem, ktoré vykazujú aj iné ako finančné ukazovatele. Lepšie umiestnenie v stredoeurópskom regióne dosiahli Maďarsko s 83 % firiem a Poľsko, kde tieto údaje vykazuje 77 %. Maďarsko obsadilo v aktuálnom rebríčku 26. miesto na svete, Poľsko sa umiestnilo na 38. mieste, Slovensko obsadilo celkovo 40. miesto a Česká republika 42. priečku z 52 skúmaných krajín.
"CSR reporting by sme zjednodušene mohli vysvetliť ako správu firmy o tom, na aké zúčastnené strany vo svojom podnikaní vplýva. Dôležité je, aby firmy mali stratégiu a ciele, akým spôsobom chcú minimalizovať alebo vyvážiť svoj negatívny dopad na spoločnosť. Tieto aktivity by mali riešiť systematicky a systematicky o tom aj reportovať," vysvetlil výkonný riaditeľ KPMG na Slovensku Pavol Adamec. "Ukážkou pozitívneho vplyvu firiem na spoločnosť je zamestnanosť, platby daní a odvodov. Medzi negatívne patria napríklad zhromažďovanie odpadu, ohrozenie spodných vôd, znečistenie ovzdušia alebo komplikovaná dopravná situácia v okolí fabriky," dodal Adamec.
Vysoký nárast na Slovensku môže byť podľa Adamca spôsobený tým, že sa do legislatívy zaviedla povinnosť reportovať aj o nefinančných aktivitách. Ďalším vysvetlením je, že firmy berú čoraz viac do úvahy svoju povesť. Tú totiž zákazníci pri svojich nákupoch začínajú zohľadňovať. V celkovom rebríčku prieskumu krajiny strednej a východnej Európy dlhodobo výrazne zaostávajú za západnou Európou. Väčšina z nich však, oproti poslednému prieskumu z roku 2017, zaznamenala nárast v počte firiem vykazujúcich CSR aktivity.
Z prieskumu vyplynulo, že až 80 % najväčších svetových spoločností v súčasnosti vydáva vlastné správy o aktivitách v oblasti udržateľnosti. Po prvýkrát v histórii prieskumu sa všetky sledované sektory dostali nad priemernú úroveň vykazovania spoločensky zodpovedných aktivít – 65 %. Najvyššia aktivita bola zaznamenaná tradične v sektoroch, ktoré majú najväčší environmentálny a spoločenský vplyv – v chemickom priemysle, baníctve a v odvetví spracovania ropy a zemného plynu. V týchto sektoroch je aktuálne priemerná úroveň vykazovania CSR nad 80 %. Na konci rebríčka je s malým odstupom maloobchod, kde spoločensky zodpovedné aktivity reportuje 67 % firiem.
Prieskum KPMG Survey of Corporate Responsibility Reporting bol prvýkrát realizovaný v roku 1993, aktuálna štúdia je už jeho jedenáste vydanie.