Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslankyňa Lucia Yar (PS) uviedla, že Slovensko si oproti minulému roku v Indexe rodovej rovnosti polepšilo o jednu priečku – ocitlo sa na 23. mieste.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 11. decembra (TASR) - Nezávislý Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vydal v utorok (10.12.) najnovší Index rodovej rovnosti. Index naznačil, že podobne ako po minulé roky zostáva Slovensko v rámci EÚ hlboko pod priemerom ohľadne rovnosti medzi mužmi a ženami, informuje bruselský spravodajca TASR.
Výsledky boli zverejnené v rámci piateho Európskeho týždňa rodovej rovnosti, počas ktorého na pôde Európskeho parlamentu (EP) prebieha séria debát o posilnenie postavenia žien.
Europoslankyňa Lucia Yar (PS) z Výboru EP pre ženské práva a rodovú rovnosť, ktorá predstavenie zverejnenie výsledkov indexu sledovala v Bruseli, pre TASR uviedla, že Slovensko si oproti minulému roku v Indexe rodovej rovnosti polepšilo o jednu priečku – ocitlo sa na 23. mieste. V indexe ide o zlepšenie o 0,7 bodu a Slovensko získalo 59,9 zo 100 (stav úplnej rovnoprávnosti).
"Slovenský posun nanešťastie nie je výsledkom nášho vlastného úsilia, ale toho, že si v ostatnom roku pohoršilo Chorvátsko," upozornila Yar. Pripomenula, že hoci podľa indexu sa Slovensku darí v prístupe a účasti na vzdelávaní (jedenáste miesto v EÚ) a ženy v posledných rokoch končia školu s vyšším vzdelaním ako muži, paradoxne najhoršie výsledky dosahujeme v oblasti prístupu žien k rozhodovaniu o veciach verejných, kde sme tretí od konca - po Maďarsku a Cypre.
Podľa europoslankyne to znamená, že aj napriek postupnému zvyšovaniu vzdelania Sloveniek, aj oproti mužom, "sa ženy prirodzene k moci u nás nedostávajú".
Podľa EIGE má Slovensko najväčší priestor na zlepšenie v oblasti ekonomického a sociálneho rozhodovania. Ide o rovnaké domény, aké podľa posledného prieskumu Eurobarometra trápia Slovákov najviac.
"Najviac teda ženy chýbajú u nás tam, kde nás to najviac tlačí," skonštatovala europoslankyňa. A zdôraznila, že práve v týchto oblastiach sú ženy najviac aktívne.
Pripomenula, že tému pracujúcej chudoby či vplyvu klimatických zmien na životy ľudí na Slovensku posúvala do popredia najmä prezidentka Zuzana Čaputová a vôbec témy sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, jednorodičovských domácností či podpory rodín a detí, v ostatných mesiacoch riešili najmä slovenské političky - na národnej a po eurovoľbách aj európskej úrovni.
"Ak chceme, aby sa aj u nás riešili sociálne a ekonomické oblasti, požadujme od politických strán, aby umožňovali prístup žien k vedeniu a moci. V takýchto pozíciách prirodzenejšie reflektujú na svoje vlastné životné skúsenosti," dodala Yar.
V Národnej rade SR v súčasnosti sedí 35 žien (23,3 percenta). Vláde a trojici koaličných strán sa do svojich radov v parlamente podarilo prilákať desať žien.
Skóre indexu rodovej rovnosti pre EÚ je 71 zo 100 bodov, čo je zlepšenie o 0,8 bodu v porovnaní so skóre z roku 2023 a celkový nárast o 7,9 bodu od roku 2010.
Výsledky boli zverejnené v rámci piateho Európskeho týždňa rodovej rovnosti, počas ktorého na pôde Európskeho parlamentu (EP) prebieha séria debát o posilnenie postavenia žien.
Europoslankyňa Lucia Yar (PS) z Výboru EP pre ženské práva a rodovú rovnosť, ktorá predstavenie zverejnenie výsledkov indexu sledovala v Bruseli, pre TASR uviedla, že Slovensko si oproti minulému roku v Indexe rodovej rovnosti polepšilo o jednu priečku – ocitlo sa na 23. mieste. V indexe ide o zlepšenie o 0,7 bodu a Slovensko získalo 59,9 zo 100 (stav úplnej rovnoprávnosti).
"Slovenský posun nanešťastie nie je výsledkom nášho vlastného úsilia, ale toho, že si v ostatnom roku pohoršilo Chorvátsko," upozornila Yar. Pripomenula, že hoci podľa indexu sa Slovensku darí v prístupe a účasti na vzdelávaní (jedenáste miesto v EÚ) a ženy v posledných rokoch končia školu s vyšším vzdelaním ako muži, paradoxne najhoršie výsledky dosahujeme v oblasti prístupu žien k rozhodovaniu o veciach verejných, kde sme tretí od konca - po Maďarsku a Cypre.
Podľa europoslankyne to znamená, že aj napriek postupnému zvyšovaniu vzdelania Sloveniek, aj oproti mužom, "sa ženy prirodzene k moci u nás nedostávajú".
Podľa EIGE má Slovensko najväčší priestor na zlepšenie v oblasti ekonomického a sociálneho rozhodovania. Ide o rovnaké domény, aké podľa posledného prieskumu Eurobarometra trápia Slovákov najviac.
"Najviac teda ženy chýbajú u nás tam, kde nás to najviac tlačí," skonštatovala europoslankyňa. A zdôraznila, že práve v týchto oblastiach sú ženy najviac aktívne.
Pripomenula, že tému pracujúcej chudoby či vplyvu klimatických zmien na životy ľudí na Slovensku posúvala do popredia najmä prezidentka Zuzana Čaputová a vôbec témy sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, jednorodičovských domácností či podpory rodín a detí, v ostatných mesiacoch riešili najmä slovenské političky - na národnej a po eurovoľbách aj európskej úrovni.
"Ak chceme, aby sa aj u nás riešili sociálne a ekonomické oblasti, požadujme od politických strán, aby umožňovali prístup žien k vedeniu a moci. V takýchto pozíciách prirodzenejšie reflektujú na svoje vlastné životné skúsenosti," dodala Yar.
V Národnej rade SR v súčasnosti sedí 35 žien (23,3 percenta). Vláde a trojici koaličných strán sa do svojich radov v parlamente podarilo prilákať desať žien.
Skóre indexu rodovej rovnosti pre EÚ je 71 zo 100 bodov, čo je zlepšenie o 0,8 bodu v porovnaní so skóre z roku 2023 a celkový nárast o 7,9 bodu od roku 2010.
