Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problémom však je finančná gramotnosť obyvateľov.
Autor TASR
Bratislava 20. septembra (TASR) - Väčšina domácností na Slovensku si môže tvoriť finančné rezervy a takmer štvrtina si oproti vlaňajšku finančne polepšila. Problémom však je finančná gramotnosť obyvateľov. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu pre finančno-poradenskú spoločnosť Simplea.
Horšie ako minulý rok sa po finančnej stránke darí 40 % respondentov a 11 % má také finančné problémy, že potrebuje pomoc od rodiny či štátu, alebo musí siahnuť na úspory. Problém však opýtaní majú aj s finančnou gramotnosťou. "Na Slovensku si iba tretina (v ČR 65 %) z opýtaných vybrala z troch ponúkaných možností pôžičiek ako najvýhodnejšiu tú, ktorá mala najnižšie uvedené RPMN," uviedla majiteľka franšízovej pobočky Simplea v Bratislave Jana Počarovská s tým, že pri výbere boli najpresnejší ľudia vo veku 51 - 65 rokov.
Slovenské domácnosti si vedia vytvárať menšie či väčšie úspory. Väčšina opýtaných (83 %) považuje za správne odkladať si na dôchodok. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, tí, čo si sporia, priemerne mesačne ušetria 139 eur.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že lepšie sa finančne darí ľuďom s vyšším vzdelaním. "Až 39 % respondentov s nižším vzdelaním si myslí, že na dôchodok si netreba šetriť a stačí sa spoľahnúť na štát. Výskum potvrdil, že vyššie vzdelanie neznamená len vyšší mesačný zárobok, ale je aj predpokladom pre vyšší príjem, vyšší kumulovaný majetok, vyššiu schopnosť ušetriť a z dlhodobého hľadiska aj vyššiu schopnosť vlastnú finančnú situáciu zlepšovať alebo minimálne nezhoršovať," upozornil riaditeľ spoločnosti Simplea Tibor Boťánek.
V prieskume tiež zisťovali, kto by si podľa respondentov mal uzavrieť životné poistenie. Približne 87 % opýtaných by ho odporučilo ľuďom s rizikovými povolaniami, 80 % rodičom detí a 79 % tomu partnerovi, ktorý je zdrojom príjmov domácnosti.
Prieskum bol zrealizovaný na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov vo veku 18 - 56 rokov. Cieľom bolo zistiť, ako sú na tom ľudia na Slovensku s celkovým finančným prehľadom, ako sa pripravujú na dôchodok a aké finančné nástroje na to využívajú.
Horšie ako minulý rok sa po finančnej stránke darí 40 % respondentov a 11 % má také finančné problémy, že potrebuje pomoc od rodiny či štátu, alebo musí siahnuť na úspory. Problém však opýtaní majú aj s finančnou gramotnosťou. "Na Slovensku si iba tretina (v ČR 65 %) z opýtaných vybrala z troch ponúkaných možností pôžičiek ako najvýhodnejšiu tú, ktorá mala najnižšie uvedené RPMN," uviedla majiteľka franšízovej pobočky Simplea v Bratislave Jana Počarovská s tým, že pri výbere boli najpresnejší ľudia vo veku 51 - 65 rokov.
Slovenské domácnosti si vedia vytvárať menšie či väčšie úspory. Väčšina opýtaných (83 %) považuje za správne odkladať si na dôchodok. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, tí, čo si sporia, priemerne mesačne ušetria 139 eur.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že lepšie sa finančne darí ľuďom s vyšším vzdelaním. "Až 39 % respondentov s nižším vzdelaním si myslí, že na dôchodok si netreba šetriť a stačí sa spoľahnúť na štát. Výskum potvrdil, že vyššie vzdelanie neznamená len vyšší mesačný zárobok, ale je aj predpokladom pre vyšší príjem, vyšší kumulovaný majetok, vyššiu schopnosť ušetriť a z dlhodobého hľadiska aj vyššiu schopnosť vlastnú finančnú situáciu zlepšovať alebo minimálne nezhoršovať," upozornil riaditeľ spoločnosti Simplea Tibor Boťánek.
V prieskume tiež zisťovali, kto by si podľa respondentov mal uzavrieť životné poistenie. Približne 87 % opýtaných by ho odporučilo ľuďom s rizikovými povolaniami, 80 % rodičom detí a 79 % tomu partnerovi, ktorý je zdrojom príjmov domácnosti.
Prieskum bol zrealizovaný na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov vo veku 18 - 56 rokov. Cieľom bolo zistiť, ako sú na tom ľudia na Slovensku s celkovým finančným prehľadom, ako sa pripravujú na dôchodok a aké finančné nástroje na to využívajú.
