Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré podľa prieskumu dostane polovica Slovákov.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) - Takmer polovica Slovákov minie tento rok za vianočné darčeky pre svojich blízkych menej ako v minulosti. Pätina ľudí čaká na zľavy a jeden z desiatich nebude kupovať žiadne darčeky. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý na prelome októbra a novembra realizovala agentúra STEM/MARK pre Home Credit Slovakia.
"Na otázku, aký vplyv bude mať vysoká inflácia na nakupovanie darčekov, odpovedalo až 46 % opýtaných, že v porovnaní s minulosťou minú menej. Na druhej strane, je tu 20 % Slovákov, ktorých zdražovanie pri predvianočnom nakupovaní nijako nelimituje. Rovnaký počet respondentov zase čaká na výpredaje, niektorí pre zmenu kúpili darčeky v predstihu, lebo si myslia, že tesne pred sviatkami budú drahšie," priblížil analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré podľa prieskumu dostane polovica Slovákov. Nasleduje kozmetika (43 %), knihy (40 %), drobné darčekové predmety (29 %) a elektronika (20 %). Takmer pätina (19 %) dostane hotovosť a o niečo menej (po 17 %) športové vybavenie či darčekové balíčky.
Ako ďalej ukázal prieskum, 26 % opýtaných dá za darčeky pre jedného člena domácnosti menej ako 40 eur. Ďalších 21 % minie maximálne dvojnásobok a 17 % trojnásobok. Na druhej strane, niektorí si dovolia minúť oveľa viac, 3 % respondentov aj vyše 400 eur. Najbežnejším zdrojom financovania darčekov je pre Slovákov výplata (57 %), úspory (39 %) a kreditná karta (13 %). Nasleduje úver či nákup na splátky.
Štyria z desiatich Slovákov väčšiu časť darčekov kúpia v e-shopoch a menšiu časť v kamenných predajniach. Opačnú preferenciu pri kombinovanom nakupovaní má 27 % respondentov. Výlučne v klasických obchodoch nakupuje 13 % ľudí a iba na internete 6 %.
To, že sú Slováci citliví na rast cien tovarov a služieb, odzrkadľuje podľa prieskumu aj ich pomerne časté vyhľadávanie zliav a výpredajov. Pätina nakupuje vianočné darčeky jedine v zľavách a viac ako 80 % aspoň ich časť. Veľkú väčšinu darčekov plánujú opýtaní nakúpiť na Slovensku, len 12 % v zahraničí. V takom prípade je to najčastejšie Rakúsko (43 %), nasleduje Česká republika a Poľsko (po 31 %), ale aj Nemecko a Maďarsko.
"Na otázku, aký vplyv bude mať vysoká inflácia na nakupovanie darčekov, odpovedalo až 46 % opýtaných, že v porovnaní s minulosťou minú menej. Na druhej strane, je tu 20 % Slovákov, ktorých zdražovanie pri predvianočnom nakupovaní nijako nelimituje. Rovnaký počet respondentov zase čaká na výpredaje, niektorí pre zmenu kúpili darčeky v predstihu, lebo si myslia, že tesne pred sviatkami budú drahšie," priblížil analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré podľa prieskumu dostane polovica Slovákov. Nasleduje kozmetika (43 %), knihy (40 %), drobné darčekové predmety (29 %) a elektronika (20 %). Takmer pätina (19 %) dostane hotovosť a o niečo menej (po 17 %) športové vybavenie či darčekové balíčky.
Ako ďalej ukázal prieskum, 26 % opýtaných dá za darčeky pre jedného člena domácnosti menej ako 40 eur. Ďalších 21 % minie maximálne dvojnásobok a 17 % trojnásobok. Na druhej strane, niektorí si dovolia minúť oveľa viac, 3 % respondentov aj vyše 400 eur. Najbežnejším zdrojom financovania darčekov je pre Slovákov výplata (57 %), úspory (39 %) a kreditná karta (13 %). Nasleduje úver či nákup na splátky.
Štyria z desiatich Slovákov väčšiu časť darčekov kúpia v e-shopoch a menšiu časť v kamenných predajniach. Opačnú preferenciu pri kombinovanom nakupovaní má 27 % respondentov. Výlučne v klasických obchodoch nakupuje 13 % ľudí a iba na internete 6 %.
To, že sú Slováci citliví na rast cien tovarov a služieb, odzrkadľuje podľa prieskumu aj ich pomerne časté vyhľadávanie zliav a výpredajov. Pätina nakupuje vianočné darčeky jedine v zľavách a viac ako 80 % aspoň ich časť. Veľkú väčšinu darčekov plánujú opýtaní nakúpiť na Slovensku, len 12 % v zahraničí. V takom prípade je to najčastejšie Rakúsko (43 %), nasleduje Česká republika a Poľsko (po 31 %), ale aj Nemecko a Maďarsko.
