Bratislava 13. septembra (TASR) – Pre slovenských podnikateľov je v ich biznise najdôležitejší zisk. Na druhom mieste sa v rebríčku dôležitých hodnôt pri podnikaní umiestnila vlastná obživa a až na treťom mieste skončilo dobré meno podnikateľa. Vyplýva to z prieskumu na vzorke 1295 respondentov, ktorý v rámci projektu Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí uskutočnila Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Z desiatich hodnôt na chvoste rebríčka skončili rozvoj regiónu, spoločenské dobro a rozvoj zamestnanosti.

"Výsledky ukazujú, že hodnotovému rebríčku jednoznačne kraľuje zisk, pričom až 98 % respondentov sa vyjadrilo, že táto hodnota je pre slovenského podnikateľa dôležitá, resp. skôr dôležitá," spresnila Anna Remišová z Fakulty managementu. Tieto výsledky podľa nej nie sú prekvapivé, keďže profit, a s tým súvisiaca vlastná obživa, sú nevyhnutným základom pre ďalšie fungovanie každého podnikateľa. "Avšak, čo je zaujímavé, výsledky ukazujú na relatívne veľký odskok, t.j. rozdiel medzi orientáciou na vlastný, individuálny prospech a zisk a orientáciou na prospech pre druhých a spoločnosť ako takú," upozornila Remišová.

Napríklad, len 40 % opýtaných si myslí, že k hlavným záujmom podnikateľa patrí rozvoj zamestnanosti. Iba 43 % respondentov vníma, že k hodnotám podnikateľa patrí spoločenské blaho. Podobne nízku pozornosť s 48 % respondentov si vyslúžil rozvoj regiónu a ochrana životného prostredia. Tú považuje za dôležitú polovica respondentov.

Zaujímavé sú podľa vedcov aj výsledky o vnímaní podnikania ako služby pre druhých. "V súčasnej odbornej literatúre sa podnikanie chápe ako plnohodnotná spoločenská inštitúcia, ktorej hlavnou náplňou je služba druhým, a ako nositeľ prospešných celospoločenských zmien. Avšak podľa výsledkov slovenského výskumu, len 55 % respondentov vníma, že podnikanie ako služba pre druhých patrí do hodnotovej výbavy slovenského podnikateľa," zdôraznila Remišová. Na Slovensku sa tak podnikanie primárne stále chápe iba ako prostriedok dosahovania profitu a využitie príležitosti.

Výskumníci identifikovali aj významné rozdiely v názoroch respondentov. Vo väčšine prípadov platí, že vo väčších podnikoch sa pripisuje výrazne menší význam pro-sociálnym hodnotám ako sú spoločenské dobro, rozvoj regiónov, životné prostredie či služba pre iných a výrazne väčší význam sa pripisuje zisku ako hodnote. Naopak, v odpovediach respondentov z menších podnikov sa pravdepodobne odráža ich väčšia ukotvenosť vo svojom spoločenskom prostredí, a tak klasické pro-sociálne hodnoty, ako aj sebarealizáciu v podnikaní, dobré meno podnikateľa a príspevok podniku k technickému pokroku a inováciám považujú za dôležitejšie než respondenti z väčších podnikov.