Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci predikovala, že na základe demografie bude čoraz viac osôb odkázaných na opatrovateľov.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Spomedzi Slovákov, ktorí majú skúsenosť s vybavovaním terénneho opatrovateľa k chorým alebo seniorom, ho mala problém nájsť vyše polovica (56 %). V stredu o tom informovali na tlačovej konferencii predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na základe prieskumu, ktorý pre nich uskutočnila marketingová výskumná agentúra AKO od 4. do 10. mája na 1000 respondentoch.
Trinástim percentám opýtaných sa opatrovanie zabezpečiť nepodarilo. Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (dve tretiny spomedzi tých, ktorí ho hľadali) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj má najväčší počet občanov, ktorým sa opatrovanie nepodarilo zabezpečiť (23 %). Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci predikovala, že na základe demografie bude čoraz viac osôb odkázaných na opatrovateľov. "Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť," reagovala.
Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová zdôraznila, že je nutné v reforme financovania sociálnych služieb zaviesť osobný rozpočet prijímateľa, ale jedine cez poukaz, ktorý si občan uplatní u registrovaného poskytovateľa, či už terénneho, ambulantného alebo pobytového. "Takto štát konečne zistí, koľko vlastne máme terénnych opatrovateľov, ktorí túto prácu vykonávajú načierno, nezdaňujú príjem a najmä často túto prácu vykonávajú bez odborného vzdelania," uviedla.
Predstavitelia strany doplnili, že SR musí zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. Predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková priblížila, že ide o dokázateľne fyzicky a psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní.
"Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu. Za najdôležitejšie však momentálne pokladám to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie," doplnila Grafiková.
Lexmann upozornila aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. "Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy a odolnosti SR, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť," uviedla.
Členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka, ktorá sa venuje sociálnej problematike, Martina Holečková približuje, že občania sa často obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre blízkych. Financovanie takejto služby však výhradne alebo najmä z európskych zdrojov je podľa jej slov neudržateľné. Holečková upozorňuje, že treba preniesť kompetenciu v oblasti poskytovania pobytových sociálnych služieb z obcí a miest na vyššie územné celky, ktoré sú na ňu pripravené.
Trinástim percentám opýtaných sa opatrovanie zabezpečiť nepodarilo. Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (dve tretiny spomedzi tých, ktorí ho hľadali) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj má najväčší počet občanov, ktorým sa opatrovanie nepodarilo zabezpečiť (23 %). Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci predikovala, že na základe demografie bude čoraz viac osôb odkázaných na opatrovateľov. "Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť," reagovala.
Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová zdôraznila, že je nutné v reforme financovania sociálnych služieb zaviesť osobný rozpočet prijímateľa, ale jedine cez poukaz, ktorý si občan uplatní u registrovaného poskytovateľa, či už terénneho, ambulantného alebo pobytového. "Takto štát konečne zistí, koľko vlastne máme terénnych opatrovateľov, ktorí túto prácu vykonávajú načierno, nezdaňujú príjem a najmä často túto prácu vykonávajú bez odborného vzdelania," uviedla.
Predstavitelia strany doplnili, že SR musí zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. Predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková priblížila, že ide o dokázateľne fyzicky a psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní.
"Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu. Za najdôležitejšie však momentálne pokladám to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie," doplnila Grafiková.
Lexmann upozornila aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. "Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy a odolnosti SR, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť," uviedla.
Členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka, ktorá sa venuje sociálnej problematike, Martina Holečková približuje, že občania sa často obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre blízkych. Financovanie takejto služby však výhradne alebo najmä z európskych zdrojov je podľa jej slov neudržateľné. Holečková upozorňuje, že treba preniesť kompetenciu v oblasti poskytovania pobytových sociálnych služieb z obcí a miest na vyššie územné celky, ktoré sú na ňu pripravené.