Bratislava 15. mája (TASR) - Čím majú ľudia dosiahnuté vyššie vzdelanie, tým zarábajú viac, rozdiel v ponúkaných platoch na Slovensku je 600 eur. Najlepšie zarábajú ľudia v IT sektore. Vyplýva to z aktuálnej analýzy portálov Platy.sk a Profesia.sk.

Pri pracovných ponukách stále najviac rozhoduje ponúkaný plat, ten však závisí aj od dosiahnutého vzdelania. Rozdiel medzi priemerným základným platom v hrubom je pri ľuďoch so základnou školou a vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa takmer 90 %. Pri ľuďoch s ukončenou strednou školou s maturitou oproti tým, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie, je rozdiel v platoch 39 %. Stredoškolsky vzdelaní s maturitou majú v priemere mesačne 1400 eur, ľudia s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa zarábajú takmer 2000 eur mesačne.

Až tretina všetkých pracovných ponúk podľa portálu Profesia.sk vyžadovala stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolský titul 1. stupňa chcelo 8 % zamestnávateľov. Požiadavku na 2. stupeň dosiahnutého vysokoškolského vzdelania malo 13 % pracovných ponúk.

V ponukách, ktoré vyžadovali stredoškolské vzdelanie s maturitou, je aktuálne priemerný ponúkaný plat podľa pracovného portálu 1500 eur mesačne v hrubom. So stredoškolským vzdelaním bez maturity si môžu ľudia zarobiť až 1230 eur. Pracovné ponuky, ktoré žiadali vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa, ponúkali v priemere takmer 2100 eur mesačne.

Okrem vzdelania sa platy líšia aj v závislosti od veku. Najvýraznejší rozdiel je pri ľuďoch vo veku 45 - 54 rokov, kde zarábali ľudia s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa o vyše polovice viac ako ich rovesníci, ktorí mali strednú školu s maturitou.

Najlepšie plateným sektorom je IT, kde zamestnávatelia ponúkali najvyššie platy. Vzdelanie v tejto oblasti však nie je až také podstatné, keďže až 44 % pracovných ponúk žiadalo od ľudí iba stredoškolské vzdelanie s maturitou. Platový rozdiel medzi vysokoškolským vzdelaním a strednou školou bol len 330 eur.

Mladí ľudia z detských domovov zarábajú menej pre nízke vzdelanie

Mladí ľudia z detských domovov majú problém si nájsť lepšie platenú prácu z dôvodu nízkeho vzdelania. V priemere zarábajú len 800 eur v hrubom. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu občianskeho združenia Pro Vida, ktoré v rámci programu Buddy pomáha deťom z centier pre deti a rodiny (CDR).

Po odchode z CDR sa zvyčajne mladí ľudia zamestnali v povolaniach, ako kvetinár, kaderníčka, kuchár, cukrár, čašník alebo upratovačka. Lepší štart do života by mladým ľuďom mohlo zabezpečiť aj vyššie vzdelanie, na takéto štúdium sa však často nehlásia. "Dobrá správa je, že môžeme tento trend pozitívne ovplyvniť dlhodobou individuálnou podporou detí pri príprave na osamostatnenie sa a aj po dovŕšení dospelosti," povedala špeciálna pedagogička a odborná garantka programu Buddy Zuzana Zimová.

Zimová spresnila, že mladí dospelí z CDR mali často problém dosiahnuť svoj cieľ v oblasti vzdelania pre nízke sebavedomie, strach zo zlyhania alebo nepochopenie zo strany školského systému. Práve preto si vyberali nenáročné štúdium, ktoré už ďalej nepokračovalo vyšším vzdelaním.

Z prieskumu vyplýva, že vysokoškolské vzdelanie je pre deti z CDR často nedostupné. Takéto vzdelanie malo len niečo okolo jedného percenta mladých dospelých. Väčšina detí z CDR ukončila svoje vzdelávanie strednou alebo odbornou školou s výučným listom a s maturitou. Podľa prieskumu malo 80 % z nich iba základné vzdelanie.

Mladí ľudia z CDR sa po skončení školy zvyčajne dostali aj do situácie, že boli bez práce alebo pracovali len príležitostne. Podľa údajov prieskumu zo 758 ľudí, ktorí prešli osamostatnením a sú v kontakte s CDR, je takmer 33 % z nich bez práce a 21,5 % pracuje príležitostne.