Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytický tím ČSOB sa pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov (19.4.) pozrel bližšie na to, ako Slováci investujú do fondov a či sú pri zhodnocovaní úspor naozaj konzervatívni.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Predstava, že do fondov investujú najčastejšie obyvatelia Bratislavského kraja, mladšia generácia alebo klienti s najvyššími príjmami, zďaleka neplatí. Analytický tím ČSOB sa pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov (19.4.) pozrel bližšie na to, ako Slováci investujú do fondov a či sú pri zhodnocovaní úspor naozaj konzervatívni.
"V Bratislavskom kraji evidujeme najvyšší počet klientov, ktorí investujú do fondov. Ak sa ale pozrieme na podiel týchto investícií na celkovom objeme prostriedkov v banke, prvé miesto patrí Banskobystrickému a Trnavskému kraju. Z každých 100 eur uložených v banke majú približne 16 eur investovaných vo fondoch," vysvetľuje Dana Škublová, riaditeľka zahraničnej pobočky KBC Asset Management na Slovensku.
Zároveň platí, že investovanie do fondov preferujú najmä vekové kategórie klientov nad 55 rokov. Do fondov investuje až 16 % z nich a celkovo v nich majú investovanú takmer štvrtinu svojich úspor (22 %).
"Ide o vekovú skupinu, ktorá má spravidla k dispozícii voľné finančné prostriedky a dokáže si ich odložiť na dlhší čas stranou. Nemusia totiž riešiť otázku financovania prvého bývania či podobné výdavky. Postupný nárast záujmu o investovanie do fondov však zaznamenávame aj u klientov v aktívnom veku nad 36 rokov. Spomedzi mladých do 25 rokov investujú do fondov iba 3 % z nich," opisuje klientske správanie Mária Horváthová, riaditeľka Odboru Prémiového segmentu ČSOB.
Opatrný prístup mladých k investovaniu potvrdzujú aj výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre ČSOB. Hoci mladí vyhľadávajú denne množstvo informácií online, pri téme investovania volia častejšie osobné kanály. Dôvodom môžu byť práve menšie vedomosti a skúsenosti s týmto typom zhodnocovania peňazí.
Slováci sú označovaní za konzervatívnych investorov. Spomínaný prieskum však poukázal na istý posun. Kým v roku 2014 označovali za veľmi dôležité bezpečnosť a dôveryhodnosť finančnej inštitúcie, do roku 2016 sa relevancia týchto atribútov znižovala a naopak, viac sa Slováci začali zaujímať o výnos a prístup k peniazom.
Ako najčastejší dôvod, prečo neinvestujú do fondov, označili Slováci v prieskume nedostatok peňazí (38 %), málo času (30 %) a zlú zrozumiteľnosť (29 %).
"V Bratislavskom kraji evidujeme najvyšší počet klientov, ktorí investujú do fondov. Ak sa ale pozrieme na podiel týchto investícií na celkovom objeme prostriedkov v banke, prvé miesto patrí Banskobystrickému a Trnavskému kraju. Z každých 100 eur uložených v banke majú približne 16 eur investovaných vo fondoch," vysvetľuje Dana Škublová, riaditeľka zahraničnej pobočky KBC Asset Management na Slovensku.
Zároveň platí, že investovanie do fondov preferujú najmä vekové kategórie klientov nad 55 rokov. Do fondov investuje až 16 % z nich a celkovo v nich majú investovanú takmer štvrtinu svojich úspor (22 %).
"Ide o vekovú skupinu, ktorá má spravidla k dispozícii voľné finančné prostriedky a dokáže si ich odložiť na dlhší čas stranou. Nemusia totiž riešiť otázku financovania prvého bývania či podobné výdavky. Postupný nárast záujmu o investovanie do fondov však zaznamenávame aj u klientov v aktívnom veku nad 36 rokov. Spomedzi mladých do 25 rokov investujú do fondov iba 3 % z nich," opisuje klientske správanie Mária Horváthová, riaditeľka Odboru Prémiového segmentu ČSOB.
Opatrný prístup mladých k investovaniu potvrdzujú aj výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre ČSOB. Hoci mladí vyhľadávajú denne množstvo informácií online, pri téme investovania volia častejšie osobné kanály. Dôvodom môžu byť práve menšie vedomosti a skúsenosti s týmto typom zhodnocovania peňazí.
Slováci sú označovaní za konzervatívnych investorov. Spomínaný prieskum však poukázal na istý posun. Kým v roku 2014 označovali za veľmi dôležité bezpečnosť a dôveryhodnosť finančnej inštitúcie, do roku 2016 sa relevancia týchto atribútov znižovala a naopak, viac sa Slováci začali zaujímať o výnos a prístup k peniazom.
Ako najčastejší dôvod, prečo neinvestujú do fondov, označili Slováci v prieskume nedostatok peňazí (38 %), málo času (30 %) a zlú zrozumiteľnosť (29 %).
