Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Traja z 10 Slovákov by si dokonca odložili celú sumu.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) - Ak by Slovák dostal 750 eur, odložil alebo investoval by si z nich až 74 %. Traja z 10 Slovákov by si dokonca odložili celú sumu. Ak by podobnú sumu dostal Čech, zostalo by mu až 85 %. Ukázal to prieskum Slovenskej sporiteľne a skupiny Erste.
Podľa jeho výsledkov vychádza, že Slováci by si v priemere odložili či investovali 557 eur. Veľká časť ľudí by neminula ani euro, ale až tretina by odložila od 301 do 500 eur a zvyšok minula.
"Z prieskumu vyšlo, že Slováci by v prípade, ak by mali k dispozícii 750 eur, viac ušetrili, ako peniaze hneď minuli. Len 2 % opýtaných sa vyjadrili, že by nič neušetrili. Ukazuje sa, že Slováci v tomto prípade viac myslia na budúcnosť, ako na bezhlavé míňanie," komentuje výsledky prieskumu analytička banky Lenka Buchláková.
Najviac by sumu 750 eur ušetrili, resp. investovali ženy a mladí ľudia od 15 do 29 rokov. V porovnaní s minulým rokom by si však v priemere ľudia odložili bokom o 39 eur menej. Najmenej by investovali či ušetrili ľudia starší ako 50 rokov, čo súvisí aj s ich nižšími príjmami na dôchodku, v porovnaní s vyššími výdavkami na potraviny či zdravotnú starostlivosť.
V porovnaní s Čechmi sú Slováci na tom horšie, nakoľko až 85 % by tieto peniaze odložilo bokom, alebo ich ďalej zhodnocovalo. Najlepšie sú na tom Rumuni (86 %), horší ako Slováci sú Maďari (62 %), Chorváti (50 %) a Srbi (44 %). Sumy v prieskume sa líšili v závislosti od životnej úrovne ľudí v danej krajine. V Česku to bolo 20.000 českých korún (774 eur), v Maďarsku 200.000 forintov (616 eur), v Rumunsku 2000 rumunských lei (429 eur), v Chorvátsku 4000 chorvátskych kún (540 eur) a Srbsku 30.000 srbských dinárov (254 eur). Sumy sa prepočítali priemerným kurzom za posledných 12 mesiacov.
Väčšina Slovákov si ušetrenú sumu vloží na sporiaci (57 %) alebo na bežný účet (36 %). Necelá tretina respondentov by bola v investovaní peňazí odvážnejšia a dala by ich do fondov či akcií. Len 13 % Slovákov by ušetrené peniaze smerovali do kúpy zlata. Do nehnuteľností by investovalo len 9 % respondentov.
Slováci by si práve koncom roka mali nastaviť finančný plán na ďalší rok, čím sa môžu vyhnúť napríklad problémom v prípade nečakaných finančných výdavkov.
Podľa jeho výsledkov vychádza, že Slováci by si v priemere odložili či investovali 557 eur. Veľká časť ľudí by neminula ani euro, ale až tretina by odložila od 301 do 500 eur a zvyšok minula.
"Z prieskumu vyšlo, že Slováci by v prípade, ak by mali k dispozícii 750 eur, viac ušetrili, ako peniaze hneď minuli. Len 2 % opýtaných sa vyjadrili, že by nič neušetrili. Ukazuje sa, že Slováci v tomto prípade viac myslia na budúcnosť, ako na bezhlavé míňanie," komentuje výsledky prieskumu analytička banky Lenka Buchláková.
Najviac by sumu 750 eur ušetrili, resp. investovali ženy a mladí ľudia od 15 do 29 rokov. V porovnaní s minulým rokom by si však v priemere ľudia odložili bokom o 39 eur menej. Najmenej by investovali či ušetrili ľudia starší ako 50 rokov, čo súvisí aj s ich nižšími príjmami na dôchodku, v porovnaní s vyššími výdavkami na potraviny či zdravotnú starostlivosť.
V porovnaní s Čechmi sú Slováci na tom horšie, nakoľko až 85 % by tieto peniaze odložilo bokom, alebo ich ďalej zhodnocovalo. Najlepšie sú na tom Rumuni (86 %), horší ako Slováci sú Maďari (62 %), Chorváti (50 %) a Srbi (44 %). Sumy v prieskume sa líšili v závislosti od životnej úrovne ľudí v danej krajine. V Česku to bolo 20.000 českých korún (774 eur), v Maďarsku 200.000 forintov (616 eur), v Rumunsku 2000 rumunských lei (429 eur), v Chorvátsku 4000 chorvátskych kún (540 eur) a Srbsku 30.000 srbských dinárov (254 eur). Sumy sa prepočítali priemerným kurzom za posledných 12 mesiacov.
Väčšina Slovákov si ušetrenú sumu vloží na sporiaci (57 %) alebo na bežný účet (36 %). Necelá tretina respondentov by bola v investovaní peňazí odvážnejšia a dala by ich do fondov či akcií. Len 13 % Slovákov by ušetrené peniaze smerovali do kúpy zlata. Do nehnuteľností by investovalo len 9 % respondentov.
Slováci by si práve koncom roka mali nastaviť finančný plán na ďalší rok, čím sa môžu vyhnúť napríklad problémom v prípade nečakaných finančných výdavkov.
