Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ukázal, že 27 percent ľudí, čo bola najväčšia skupina, vykurovalo v januári svoj byt či dom na teplotu 19 stupňov alebo menej.
Autor TASR
Praha 15. marca (TASR) - Viac než 60 percent českých domácností nevykurovalo optimálne počas uplynulej zimy niektoré časti bytov či domov. Polovica musela z dôvodu vysokých výdajov za teplo obmedziť iné výdaje. V porovnaní s obdobím pred štyrmi rokmi tiež vzrástol na viac než polovicu podiel Čechov, ktorí mali v najčastejšie obývanej miestnosti teplotu 20 stupňov alebo nižšiu. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe na základe výsledkov prieskumu ústavu STEM, ktoré zverejnili v stredu.
Prieskum ukázal, že 27 percent ľudí, čo bola najväčšia skupina, vykurovalo v januári svoj byt či dom na teplotu 19 stupňov alebo menej. Pred piatimi rokmi malo doma takúto teplotu len šesť percent ľudí. Naopak, najmenej Čechov túto zimu vykurovalo na 23 stupňov alebo viac, pričom pred piatimi rokmi to bola najväčšia skupina domácností.
"Pravdepodobne sledujeme kombinovaný efekt významne vyšších cien plynu, zodpovednejšieho hospodárenia domácností a útlmu výroby a optimalizácie spotreby v priemysle," vysvetľuje STEM. V kritických mesiacoch vykurovacej sezóny sa úspora po odčítaní vplyvov počasia dosiaľ pohybovala medzi 15 a 20 percentami.
Podľa výpovedí respondentov z januára tohto roka mala viac než polovica českých domácností náklady na vykurovanie tak vysoké, že musela obmedzovať iné výdaje, aby ich pokryla. Podiel takýchto domácností sa v porovnaní s prieskumom pred štyrmi rokmi zvýšil približne o 30 percent.
Hoci k úsporným opatreniam pristupovali ľudia naprieč vekovým spektrom, najčastejšie sa to dotklo ľudí starších 60 rokov. Z nich až 73 percent nevykurovalo svoje domácnosti optimálne. Čo sa týka obmedzenia iných výdajov z dôvodu vysokých cien tepla, skokový rozdiel v porovnaní s rokom 2019 nastal vo vekovej skupine 18 až 29 rokov. Z pôvodných 16 percent sa výrazné šetrenie aktuálne dotklo 51 percent mladých.
Z pohľadu ekonomickej situácie domácností muselo svoje výdaje obmedziť 74 percent tých, ktorí svoje materiálne zaistenie charakterizovali ako slabé. V skupine priemerne zaistených obyvateľov výdaje znižovala polovica, čo je o 32 percent viac než pred štyrmi rokmi.
Prieskum ústavu STEM sa realizoval v období od 4. januára do 15. februára 2023. Zúčastnilo sa na ňom 1089 respondentov starších 18 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Prieskum ukázal, že 27 percent ľudí, čo bola najväčšia skupina, vykurovalo v januári svoj byt či dom na teplotu 19 stupňov alebo menej. Pred piatimi rokmi malo doma takúto teplotu len šesť percent ľudí. Naopak, najmenej Čechov túto zimu vykurovalo na 23 stupňov alebo viac, pričom pred piatimi rokmi to bola najväčšia skupina domácností.
"Pravdepodobne sledujeme kombinovaný efekt významne vyšších cien plynu, zodpovednejšieho hospodárenia domácností a útlmu výroby a optimalizácie spotreby v priemysle," vysvetľuje STEM. V kritických mesiacoch vykurovacej sezóny sa úspora po odčítaní vplyvov počasia dosiaľ pohybovala medzi 15 a 20 percentami.
Podľa výpovedí respondentov z januára tohto roka mala viac než polovica českých domácností náklady na vykurovanie tak vysoké, že musela obmedzovať iné výdaje, aby ich pokryla. Podiel takýchto domácností sa v porovnaní s prieskumom pred štyrmi rokmi zvýšil približne o 30 percent.
Hoci k úsporným opatreniam pristupovali ľudia naprieč vekovým spektrom, najčastejšie sa to dotklo ľudí starších 60 rokov. Z nich až 73 percent nevykurovalo svoje domácnosti optimálne. Čo sa týka obmedzenia iných výdajov z dôvodu vysokých cien tepla, skokový rozdiel v porovnaní s rokom 2019 nastal vo vekovej skupine 18 až 29 rokov. Z pôvodných 16 percent sa výrazné šetrenie aktuálne dotklo 51 percent mladých.
Z pohľadu ekonomickej situácie domácností muselo svoje výdaje obmedziť 74 percent tých, ktorí svoje materiálne zaistenie charakterizovali ako slabé. V skupine priemerne zaistených obyvateľov výdaje znižovala polovica, čo je o 32 percent viac než pred štyrmi rokmi.
Prieskum ústavu STEM sa realizoval v období od 4. januára do 15. februára 2023. Zúčastnilo sa na ňom 1089 respondentov starších 18 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
