Bratislava 27. marca (TASR) - Okrem možností, ako zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu, ktoré naznačili vo svojej štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru? ekonómovia Michal Horváth a Ľudovít Ódor, existujú aj ďalšie.

Priestor na zvyšovanie existuje aj v oblasti spotrebných daní, a to najmä pri pive a víne, čiastočne liehu. Tiché víno na Slovensku zdanené nie je a podľa štúdie taktiež predstavuje rezervu v plnení štátnych príjmov. Ekonómovia odhadujú dodatočný výnos pri dani z alkoholu na 23 miliónov eur. S tým sa čiastočne zhoduje aj Asociácia platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín SR.

„Priestor na zvyšovanie sadzieb spotrebnej dane z liehovín však na Slovensku už neexistuje. Okrem skutočnosti, že od roku 2004 spotrebná daň z liehu vzrástla až o 250 eur za hektoliter, negatívny dopad privysokých sadzieb ukazujú aj skúsenosti zo zahraničia. Napríklad v susednom Česku sa príliš vysoká sadzba prejavila takým znížením spotreby, že jej zvýšenie malo fiškálne negatívny dopad,“ povedal pre TASR viceprezident asociácie Robert Spišák.

Niektoré krajiny zavádzajú aj tzv. hamburgerové dane, kde predmetom spotrebnej dane je obsah tukov alebo cukrov v potravinách. To podľa ekonómov nie je príliš efektívne opatrenie.

Podľa oboch odborníkov budúci minister financií nebude mať jednoduchú úlohu. Bude pod tlakom finančných trhov, európskych a domácich pravidiel, a to v časoch nie veľmi optimistického makroekonomického výhľadu. 

„Konsolidácia verejných financií tak, aby Slovensko mohlo splniť kritérium trojpercentného deficitu verejných financií, je bez zmien na príjmovej stránke rozpočtu nereálna,“ hovorí aj Radko Kuruc z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP).

Okrem zvýšenia dane z nehnuteľností vidí inštitút priestor aj v nepriamych daniach. Zavedením dane z tichého vína vo výške 33,75 centa na liter by sa podľa jeho odhadov mohli zvýšiť príjmy rozpočtu za dva roky o 50 miliónov eur. IHP takisto navrhuje zmenu systému výpočtu spotrebných daní z tabakových výrobkov, čím by si mohol rozpočet prilepšiť o 40 miliónov eur.