Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Musíme brať do úvahy to, ako ľudia žijú a nie to, ako je Slovensko nelogicky administratívne rozdelené, povedal Rybníček.
Autor TASR
Košice 28. augusta (TASR) – Primátori miest sa cítia nepochopení pri tvorbe pravidiel čerpania eurofondov v novom programovom období na roky 2021 až 2027. Podľa prezidenta Únie miest Slovenska (ÚMS) Richarda Rybníčka hrozí vznik veľkých regionálnych rozdielov, ak nebudú vypočutí. Iniciovať chcú rokovania na najvyššej politickej úrovni. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR reagovalo, že je otvorené komunikácii so všetkými partnermi.
„Sme presvedčení, že štát by mal komunikovať s primátormi a starostami v území o tom, ako bude rozvoj celého územia Slovenska vyzerať. Musíme brať do úvahy to, ako ľudia žijú a nie to, ako je Slovensko nelogicky administratívne rozdelené,“ povedal Rybníček. ÚMS je presvedčená, že systém prerozdeľovania by mal fungovať tzv. metódou Bottom-Up, teda zdola-nahor.
Zastáva názor, že zmysluplné čerpanie eurofondov v regiónoch nemôžu obmedzovať hranice vyšších územných celkov (VÚC). „Domnievame sa, že by mali fungovať tri metropolitné regióny a ďalších približne 13 mestských regiónov, ktoré sú ponímané aj s okolitými obcami,“ spresnil Rybníček s tým, že podobný systém funguje aj v Česku. Za metropolitné regióny označil oblasti Bratislava – Trnava - Nitra, Banská Bystrica - Zvolen - Brezno, Košice - Prešov, pričom by do procesu mali byť integrované aj VÚC. Ako príklad mestských regiónov uviedol Michalovce s Humenným, či Komárno s Novými Zámkami.
Upozornil, že ak by sa metodika tvorila podľa hraníc VÚC, najväčší problém z hľadiska vzniku veľkého regionálneho rozdielu by bol na juhovýchode, resp. juhu krajiny. Ďalším negatívnym dôsledkom by podľa jeho slov bolo opätovné umiestnenie sa Slovenska na chvoste v čerpaní eurofondov. Primátori nesúhlasia ani s tým, aby strategické projekty či plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja schvaľovali krajskí poslanci. Mala by to podľa nich robiť Rada partnerstva.
Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja reagovalo, že je otvorené komunikácii so všetkými partnermi. "Dôkazom je aj stretnutie štátneho tajomníka MIRRI Vladimíra Ledeckého s predstaviteľmi ÚMS v Trenčíne pred desiatimi dňami, kde diskutovali všetky zmienené otázky. So samosprávami zdieľame spoločný cieľ, nastaviť spravodlivé, transparentné a efektívne pravidlá čerpania eurofondov," uviedol riaditeľ odboru komunikácie rezortu Michal Dyttert.
Priblížil, že jedným z krokov je preto aj decentralizácia čerpania. "Kým v minulosti rozhodovalo o všetkom ministerstvo, dnes sa rozhodovanie o významnej časti eurofondov presunie skutočne do regiónov prostredníctvom Rád partnerstva," ozrejmil. Tie sú na úrovni krajov tvorené zástupcami župy, samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov.
"Diskusia pokračuje a nie je ešte uzavretá ani na európskej úrovni. Preto nie je možné o konkrétnych číslach hovoriť ani na národnej úrovni. Dialóg so všetkými partnermi preto bude pokračovať. Pri celom procese tvorby a schvaľovania Integrovaných územných stratégií (IUS) je kľúčové dodržiavať princíp rovnocenného partnerstva," zhrnul Dyttert.
„Sme presvedčení, že štát by mal komunikovať s primátormi a starostami v území o tom, ako bude rozvoj celého územia Slovenska vyzerať. Musíme brať do úvahy to, ako ľudia žijú a nie to, ako je Slovensko nelogicky administratívne rozdelené,“ povedal Rybníček. ÚMS je presvedčená, že systém prerozdeľovania by mal fungovať tzv. metódou Bottom-Up, teda zdola-nahor.
Zastáva názor, že zmysluplné čerpanie eurofondov v regiónoch nemôžu obmedzovať hranice vyšších územných celkov (VÚC). „Domnievame sa, že by mali fungovať tri metropolitné regióny a ďalších približne 13 mestských regiónov, ktoré sú ponímané aj s okolitými obcami,“ spresnil Rybníček s tým, že podobný systém funguje aj v Česku. Za metropolitné regióny označil oblasti Bratislava – Trnava - Nitra, Banská Bystrica - Zvolen - Brezno, Košice - Prešov, pričom by do procesu mali byť integrované aj VÚC. Ako príklad mestských regiónov uviedol Michalovce s Humenným, či Komárno s Novými Zámkami.
Upozornil, že ak by sa metodika tvorila podľa hraníc VÚC, najväčší problém z hľadiska vzniku veľkého regionálneho rozdielu by bol na juhovýchode, resp. juhu krajiny. Ďalším negatívnym dôsledkom by podľa jeho slov bolo opätovné umiestnenie sa Slovenska na chvoste v čerpaní eurofondov. Primátori nesúhlasia ani s tým, aby strategické projekty či plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja schvaľovali krajskí poslanci. Mala by to podľa nich robiť Rada partnerstva.
Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja reagovalo, že je otvorené komunikácii so všetkými partnermi. "Dôkazom je aj stretnutie štátneho tajomníka MIRRI Vladimíra Ledeckého s predstaviteľmi ÚMS v Trenčíne pred desiatimi dňami, kde diskutovali všetky zmienené otázky. So samosprávami zdieľame spoločný cieľ, nastaviť spravodlivé, transparentné a efektívne pravidlá čerpania eurofondov," uviedol riaditeľ odboru komunikácie rezortu Michal Dyttert.
Priblížil, že jedným z krokov je preto aj decentralizácia čerpania. "Kým v minulosti rozhodovalo o všetkom ministerstvo, dnes sa rozhodovanie o významnej časti eurofondov presunie skutočne do regiónov prostredníctvom Rád partnerstva," ozrejmil. Tie sú na úrovni krajov tvorené zástupcami župy, samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov.
"Diskusia pokračuje a nie je ešte uzavretá ani na európskej úrovni. Preto nie je možné o konkrétnych číslach hovoriť ani na národnej úrovni. Dialóg so všetkými partnermi preto bude pokračovať. Pri celom procese tvorby a schvaľovania Integrovaných územných stratégií (IUS) je kľúčové dodržiavať princíp rovnocenného partnerstva," zhrnul Dyttert.
