Cieľom Slovenska je zmodernizovať infraštruktúru vodnej dopravy tak, aby sa slovenské prístavy stali súčasťou siete vnútrozemských prístavov na Dunaji.
Autor TASR
Komárno 11. decembra (TASR) – Verejný prístav v Komárne by mal v budúcnosti prejsť modernizáciou. V spoločnom memorande sa na tom dohodlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, mesto Komárno a spoločnosť Verejné prístavy.
Podľa slov štátnej tajomníčky ministerstva dopravy Kataríny Brunckovej je komárňanský prístav po Bratislave druhým najdôležitejším vodným uzlom na Slovensku. „Veľmi aktívne preto vyvíjame iniciatívu, ktorá bude viesť k obnoveniu jeho dôležitého postavenia v rámci národnej ekonomiky, ako aj v rámci európskej dopravnej cesty. Máme pred sebou ešte dlhú cestu, avšak verím, že sme dnes nastavili otvorenejšiu komunikáciu medzi partnermi, ktorá povedie k rozvoju komárňanského prístavu,“ skonštatovala.
Účastníci memoranda sa v ňom dohodli, že vyvinú maximálne úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných na modernizáciu infraštruktúry vodnej cesty v územnom obvode verejného prístavu Komárno, predovšetkým zo zdrojov Európskej únie. Spoločnosť Verejné prístavy, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo dopravy, už spracovala takzvaný Masterplán rozvoja verejného prístavu v Komárne. Ten definuje širšie okolnosti fungovania prístavu.
Momentálne sa už pripravuje aj Štúdia realizovateľnosti, v ktorej budú posúdené viaceré alternatívy modernizácie tohto vodného uzla. „Nasledovať bude vypracovanie projektovej dokumentácie a samotná modernizácia prístavu. Aj na tieto aktivity plánuje ministerstvo dopravy využiť európske zdroje z nového programového obdobia 2021 – 2027,“ informovalo ministerstvo dopravy.
Cieľom Slovenska je zmodernizovať infraštruktúru vodnej dopravy tak, aby sa slovenské prístavy stali súčasťou siete vnútrozemských prístavov na Dunaji. „Prístav Komárno je druhý najdôležitejší prístav na Slovensku. Od prístavu v Bratislave je vzdialený 100 kilometrov po prúde Dunaja. Je zároveň považovaný za východiskový bod Vážskej vodnej cesty. Využívaný je na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej dopravy priamo alebo s medziskladovaním. V prípade mimoriadnych udalostí, akými sú povodne či ľadochod, plní aj funkciu ochranného prístavu,“ pripomenulo ministerstvo dopravy.
Podľa slov štátnej tajomníčky ministerstva dopravy Kataríny Brunckovej je komárňanský prístav po Bratislave druhým najdôležitejším vodným uzlom na Slovensku. „Veľmi aktívne preto vyvíjame iniciatívu, ktorá bude viesť k obnoveniu jeho dôležitého postavenia v rámci národnej ekonomiky, ako aj v rámci európskej dopravnej cesty. Máme pred sebou ešte dlhú cestu, avšak verím, že sme dnes nastavili otvorenejšiu komunikáciu medzi partnermi, ktorá povedie k rozvoju komárňanského prístavu,“ skonštatovala.
Účastníci memoranda sa v ňom dohodli, že vyvinú maximálne úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných na modernizáciu infraštruktúry vodnej cesty v územnom obvode verejného prístavu Komárno, predovšetkým zo zdrojov Európskej únie. Spoločnosť Verejné prístavy, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo dopravy, už spracovala takzvaný Masterplán rozvoja verejného prístavu v Komárne. Ten definuje širšie okolnosti fungovania prístavu.
Momentálne sa už pripravuje aj Štúdia realizovateľnosti, v ktorej budú posúdené viaceré alternatívy modernizácie tohto vodného uzla. „Nasledovať bude vypracovanie projektovej dokumentácie a samotná modernizácia prístavu. Aj na tieto aktivity plánuje ministerstvo dopravy využiť európske zdroje z nového programového obdobia 2021 – 2027,“ informovalo ministerstvo dopravy.
Cieľom Slovenska je zmodernizovať infraštruktúru vodnej dopravy tak, aby sa slovenské prístavy stali súčasťou siete vnútrozemských prístavov na Dunaji. „Prístav Komárno je druhý najdôležitejší prístav na Slovensku. Od prístavu v Bratislave je vzdialený 100 kilometrov po prúde Dunaja. Je zároveň považovaný za východiskový bod Vážskej vodnej cesty. Využívaný je na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej dopravy priamo alebo s medziskladovaním. V prípade mimoriadnych udalostí, akými sú povodne či ľadochod, plní aj funkciu ochranného prístavu,“ pripomenulo ministerstvo dopravy.