Novela, ktorá zamestnávateľom prikazuje uvádzať v každej pracovnej ponuke aj základnú zložku mzdy, by mala prísť do platnosti začiatkom mája.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) – Novela o zverejňovaní platov väčšiu transparentnosť neprinesie, firmám však spôsobí komplikácie. Na štvrtkovej tlačovej konferencii v Bratislave na to upozornila výkonná riaditeľka portálu Profesia.sk Ivana Molnárová a marketingový manažér Martin Menšík.
Novela, ktorá zamestnávateľom prikazuje uvádzať v každej pracovnej ponuke aj základnú zložku mzdy, by mala prísť do platnosti začiatkom mája. Podľa Profesia.sk ide o výrazný zásah do personálnej politiky firiem, ktorý prichádza práve v čase, keď má veľa zamestnávateľov problém zohnať novú pracovnú silu.
"Podiel pracovných inzerátov, ktoré obsahujú mzdovú informáciu, sa neustále zvyšuje," skonštatovala Molnárová s tým, že táto informácia sa v súčasnosti zverejňuje vo viac ako 27 % inzerátov. Ako dodala, niektorým pracovným pozíciám to výrazne pomáha, ale sú odvetvia, ktorým to škodí. Podľa údajov portálu ide o chemický priemysel, manažment kvality, štátnu správu, poisťovníctvo či textilný, kožiarsky a odevný priemysel.
Zverejnenie platov je podľa Menšíka veľmi dobrá vec, ale forma, ktorou sa to spravilo, je nešťastná. Doplnil, že v zákone o službách zamestnanosti sa pridáva povinnosť zamestnávateľa pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Rovnako v Zákonníku práce pribudla veta, ktorá uvádza, že zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy so zamestnancom nesmie dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke.
Základná zložka mzdy je pevná zložka, ktorá sa nemení bez zmeny zmluvy a udeľuje sa na základe odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, dodal Menšík. "Potom je tam tá variabilná zložka, tá sa meniť môže," dodal. Toto je podľa neho problém, pretože zamestnávateľom nie je prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú zložku a firmy si tak môžu zvoliť vlastnú politiku, podľa ktorej sa budú riadiť. "Najhoršie je, že ľudia v tom budú mať veľký zmätok," obáva sa Molnárová.
Menšík priblížil, že firmy neporušia zákon, ak uvedú minimálnu mzdu, to im však môže priniesť menej reakcií na ponuku. V súčasnosti ale často zverejňujú maximálnu možnú výšku mzdy, ktorú je možné dosiahnuť, aj vrátane príplatkov a odmien. Môže sa tak stať, že uchádzač nebude reálne vedieť, koľko bude zarábať.
"O povinnostiach uvádzania základnej zložky platu v ponukách sa informuje ako o veci, ktorá prinesie transparentnosť do mzdového vyjednávania," myslí si Menšík, pričom podľa neho si uchádzači budú musieť aj tak svoj plat vyjednať na pohovoroch. Najväčšie komplikácie s touto novelou podľa neho budú čakať problematické odvetvia a malých podnikateľov. Novela sa nebude vzťahovať na verejnú správu.
Sankcie za nedodržanie tohto zákona môžu dosiahnuť výšku až 33.193,91 eura pre zamestnávateľa. "Pracovnou ponukou je akékoľvek zverejnenie informácie o voľnej pracovnej pozícii, ktorá obsahuje kontaktné údaje," upozornil Menšík s tým, že sa to týka aj pracovných portálov, bilbordov, letákov či inzerátov v novinách.
Novela, ktorá zamestnávateľom prikazuje uvádzať v každej pracovnej ponuke aj základnú zložku mzdy, by mala prísť do platnosti začiatkom mája. Podľa Profesia.sk ide o výrazný zásah do personálnej politiky firiem, ktorý prichádza práve v čase, keď má veľa zamestnávateľov problém zohnať novú pracovnú silu.
"Podiel pracovných inzerátov, ktoré obsahujú mzdovú informáciu, sa neustále zvyšuje," skonštatovala Molnárová s tým, že táto informácia sa v súčasnosti zverejňuje vo viac ako 27 % inzerátov. Ako dodala, niektorým pracovným pozíciám to výrazne pomáha, ale sú odvetvia, ktorým to škodí. Podľa údajov portálu ide o chemický priemysel, manažment kvality, štátnu správu, poisťovníctvo či textilný, kožiarsky a odevný priemysel.
Zverejnenie platov je podľa Menšíka veľmi dobrá vec, ale forma, ktorou sa to spravilo, je nešťastná. Doplnil, že v zákone o službách zamestnanosti sa pridáva povinnosť zamestnávateľa pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Rovnako v Zákonníku práce pribudla veta, ktorá uvádza, že zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy so zamestnancom nesmie dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke.
Základná zložka mzdy je pevná zložka, ktorá sa nemení bez zmeny zmluvy a udeľuje sa na základe odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, dodal Menšík. "Potom je tam tá variabilná zložka, tá sa meniť môže," dodal. Toto je podľa neho problém, pretože zamestnávateľom nie je prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú zložku a firmy si tak môžu zvoliť vlastnú politiku, podľa ktorej sa budú riadiť. "Najhoršie je, že ľudia v tom budú mať veľký zmätok," obáva sa Molnárová.
Menšík priblížil, že firmy neporušia zákon, ak uvedú minimálnu mzdu, to im však môže priniesť menej reakcií na ponuku. V súčasnosti ale často zverejňujú maximálnu možnú výšku mzdy, ktorú je možné dosiahnuť, aj vrátane príplatkov a odmien. Môže sa tak stať, že uchádzač nebude reálne vedieť, koľko bude zarábať.
"O povinnostiach uvádzania základnej zložky platu v ponukách sa informuje ako o veci, ktorá prinesie transparentnosť do mzdového vyjednávania," myslí si Menšík, pričom podľa neho si uchádzači budú musieť aj tak svoj plat vyjednať na pohovoroch. Najväčšie komplikácie s touto novelou podľa neho budú čakať problematické odvetvia a malých podnikateľov. Novela sa nebude vzťahovať na verejnú správu.
Sankcie za nedodržanie tohto zákona môžu dosiahnuť výšku až 33.193,91 eura pre zamestnávateľa. "Pracovnou ponukou je akékoľvek zverejnenie informácie o voľnej pracovnej pozícii, ktorá obsahuje kontaktné údaje," upozornil Menšík s tým, že sa to týka aj pracovných portálov, bilbordov, letákov či inzerátov v novinách.