Brusel 9. novembra (TASR) - Dnes zverejnené jesenné prognózy Európskej komisie (EK) pre ekonomický rast všetkých 28 krajín EÚ v roku 2017 naznačil, že z mierneho ozdravenia ekonomiky majú profitovať všetky členské štáty, vrátane Slovenska.

Prognózy EK sú z hľadiska rastu HDP mimoriadne priaznivé pre Slovensko. Ak v roku 2016 má byť v eurozóne rast na úrovni 1,7 % a v EÚ na úrovni 1,8 %, Slováci by sa mali tešiť z úrovne 3,4 %, čo ich stavia na štvrtú najlepšiu pozíciu v eurozóne (po Írsku, Malte a Luxembursku) a piatu priečku v celej EÚ (po Rumunsku).

V roku 2017 je pre eurozónu očakávaný rast HDP 1,5 %, pre EÚ 1,6 %, kým pre Slovensko to má byť 3,2 % a rovnako štvrtá a piata priečka v eurozóne a EÚ. Najlepšie vyhliadky z hľadiska rastu poskytuje exekutíva EÚ Slovensku na rok 2018, keď slovenský rast HDP má byť na úrovni 3,8 %, najvyšší zo všetkých krajín eurozóny a EÚ.

Komisia upozornila, že hospodárska činnosť vo všetkých členských štátoch EÚ sa má v priebehu prognózovaného obdobia ďalej zvyšovať, no má ostať nevyrovnaná. Mínusový rast by malo tohto roku dosiahnuť iba Grécko (-0,3 %), na budúci rok jednopercentnú hranicu rastu podlezú iba Fíni a Taliani a v roku 2018 by mal byť vo všetkých krajinách únie viac ako jednopercentný rast.

Občanov Slovenska potešia vyhliadky znižovania nezamestnanosti, keď v končiacom sa roku 2016 jej úroveň dosahuje 9,7 %. Na budúci rok má miera nezamestnanosti klesnúť na 8,7 % a v roku 2018 ešte viac na úroveň 7,5 %.

Vývoj inflácie sa od tohoročnej úrovne -0,5 % má posúvať na 0,8 % na budúci rok a 1,4 % v roku 2018.

Hlavné ekonomické ukazovatele naznačujú, že Slovensku by mala postupne klesať aj hrubá zadlženosť. Ak v roku 2016 ide o 53,3 % voči HDP, na budúci rok čísla majú klesnúť na 52,7 % HDP a v roku 2018 na 51,5 % HDP.

Slovensko do roku 2018 čaká robustný rast a zlepšenie na trhu práce

Slovensko čaká "robustný rast" ekonomiky a zlepšovanie situácie na trhu práce. Týmto opísala Európska komisia (EK) vyhliadky Slovenska na najbližšie tri roky v rámci dnes zverejnených jesenných prognóz ekonomického rastu krajín EÚ.

Komisia skonštatovala, že po silnom roku 2015 SR aj tohto roku zostane nad 3-% rastom HDP, čo sa bude opakovať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Najväčším impulzom pre rast by mala byť spotreba domácností, no očakáva sa aj vplyv investícií a nárastu čistých vývozov.

V roku 2016 by mali klesnúť verejné investície spojené so spolufinancovaním zo zdrojov EÚ. Hoci je nepravdepodobná plná kompenzácia týchto výpadkov, celkové investície by podľa prognóz EK mali mať solídny rast v rokoch 2017 a 2018. Tieto sú spájané predovšetkým s automobilovým priemyslom a verejnými investíciami do veľkých infraštruktúrnych projektov.

V roku 2016 by čistý vývoz mal byť druhým hlavným hnacím motorom rastu reálneho HDP, no v roku 2017 sa tento trend spomalí a k posilneniu čistých exportov vďaka rozšírenej automobilovej výrobe (a ich vplyvu na HDP) opätovne dôjde v roku 2018.

Rast súkromnej spotreby sa po tomto roku očakáva aj v roku 2017, pričom bude ťažiť z pokračujúceho zlepšovania situácie na trhu práce a útlmu inflácie. Nízka úroková miera pravdepodobne pomôže urýchliť úvery pre domácnosť, čo zvýši spotrebné výdavky.

Potešujúce sú predpovede o klesajúcej miere nezamestnanosti. Po troch rokoch zlepšovania trhu práce by nezamestnanosť mala klesnúť na 9,7 % v roku 2016 a rastúca ekonomická činnosť by tieto čísla mala tlačiť dolu až pod 8-% hranicu v roku 2018. V tomto období podľa EK porastú stimuly pre znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných osôb a pre zahraničných pracovníkov. Vzhľadom na deficit pracovnej sily najmä na západnom a strednom Slovensku je pravdepodobný rast nominálnych miezd - z 2,3 % v tomto roku na 4,8 % v roku 2018.

Po troch predošlých rokoch klesania spotrebiteľských cien sa inflácia zníži aj tohto roku - na úroveň -0,5 %. Hlavnými príčinami sú nižšie ceny energií a potravín, pričom ceny energií by mali vďaka regulovaným cenám elektriny a zemného plynu aj naďalej klesať. Porastú, naopak, ceny za služby a v roku 2017 sa očakávajú aj vyššie ceny potravín a pohonných hmôt.

Celkový deficit verejných financií za rok 2015 bol revidovaný na 2,7 % HDP najmä v dôsledku vyšších daňových príjmov. V roku 2016 sa tento deficit zníži na 2,2 % HDP, čo podporili robustné príjmy firiem a právnických osôb, rastúci výber daní z príjmov fyzických osôb, ako aj stav sociálnych príspevkov vzhľadom na priaznivý vývoj trhu s pracovnou silou. Výraznejšie zníženie rozpočtového deficitu však pribrzdia nerozpočtové výdavky (finančné korekcie v súvislosti s fondmi EÚ) a vyššie investície, ako boli pôvodne zarozpočtované.

Konsolidačné úsilie v roku 2017 - výhradne na príjmovej strane - by malo viesť k zníženie deficitu na 1,5 % HDP. Výpadok príjmov zo zníženia dane z príjmov právnických osôb na 21 % a zvýšenia jednorazových úľav pre samostatne zárobkovo činné osoby by mal byť vykompenzovaný inými opatreniami vrátane vyšších daní pre regulované podnikanie, vyšších spotrebných daní na tabak a nového neživotného poistenia.

Prognóza EK už do prieskumu zahrnula aj dodatočné príjmy vyplývajúce zo zmeny vyplácania sociálnych príspevkov, ktoré schválila NR SR.

Za predpokladu, že vláda neprijme ďalšie zmeny po zavedení 7-percentnej dane na dividendy, by rozpočtový schodok mal v roku 2018 klesnúť o 0,5 % HDP, a to aj vďaka priaznivým daňovým výnosom a silnému rastu ekonomiky.