Brusel 15. novembra (TASR) - SSlovenský hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2023 vzrastie o 1,3 percenta, podporený silným exportom a investíciami, a o 1,7 percenta v roku 2024, keď sa spotreba začne zotavovať z energetického šoku. Vyplýva z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v stredu pre členské štáty EÚ zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Komisia predpokladá, že investície budú poháňané štrukturálnymi fondmi EÚ, programom obnovy a odolnosti a vládnymi investíciami. Očakáva sa, že konvergencia cien energií pre domácnosti k trhovým cenám stlačí infláciu na 10,8 % v roku 2023 a 5,2 % v roku 2024. Nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a nových sociálnych opatrení majú zvýšiť deficit verejných financií v rokoch 2023, 2024 a 2025.

Rast HDP by po tohoročných 1,3 % v roku 2024 mal byť na úrovni 1,7 % a o rok neskôr dosiahne 2 percentá. Inflácia je toho roku na 10,8-percentnej úrovni, na budúci rok by mala klesnúť na 5,2 % a o dva roky na 3 %.

Nezamestnanosť v roku 2023 je na úrovni 5,7 %, na budúci rok poklesne na 5,4 % a v roku 2025 na 5,2 %.

Hrubý verejný dlh EK eviduje tohto roku na úrovni 56,7 % HDP, na budúci rok by to malo byť 59,9 % a v roku 2025 62,9 %.

Podľa prognóz EK ekonomická aktivita Slovenska v roku 2023 zostane utlmená v dôsledku slabej spotreby. Vládne opatrenia zmiernili vplyv rastúcich cien energií pre domácnosti a podniky začiatkom roka, čím sa predišlo cenovému šoku na reálny disponibilný príjem. Očakáva sa pokles súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Pokiaľ ide o budúcnosť, rast spotreby sa má oživiť vďaka rastúcim reálnym príjmom a klesajúcim tlakom na ceny energií.

Zlepšenie dodávok cez dodávateľské reťazce a investície v automobilovom sektore povedú v druhej polovici roku 2023 k zrýchleniu exportu. Medzinárodný dopyt po hlavných exportných produktoch by mal zostať silný aj v rokoch 2024 a 2025, očakáva sa však, že silný bude aj nárast dovozu.

Investície v roku 2023 rástli vďaka štrukturálnym fondom EÚ, plánu obnovy a vládnym investíciám. Celkovo sa v rokoch 2024 a 2025 očakáva, že ekonomický rast na Slovensku potiahne domáci dopyt.

Očakáva sa, že miera nezamestnanosti bude klesať zo 6,1 % v roku 2022 na 5,7 % v roku 2023 a 5,4 % v roku 2024, čo bude mať za následok napätý trh práce a odráža to trend zmenšovania sa populácie v produktívnom veku. V roku 2023 má rast nominálnych miezd zaostávať za infláciou. Pri pozitívnejšej ekonomickej dynamike sa očakáva, že v rokoch 2024 a 2025 budú odmeny zamestnancov rásť rýchlejšie ako inflácia.

V roku 2023 sa očakáva, že inflácia zostane dvojciferná na úrovni 10,8 %, keďže vplyv vysokých cien energií naďalej pôsobí cez ďalšie zložky, ako sú potraviny. Slovenské ceny plynu pre domácnosti, brzdené vládnymi zásahmi, sú stále pod medzinárodnými trhovými cenami a v roku 2023 by mali zostať stabilné. Očakáva sa, že vládne opatrenia budú v roku 2024 postupne ukončené a je predpoklad, že inflácia energií porastie.

Komisia očakáva, že deficit verejných financií sa v roku 2023 zvýši na 5,7 % HDP v dôsledku viacerých výdavkových opatrení, ako je mimoriadne zvýšenie dôchodkov alebo opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov. Nové opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií tiež prispievajú k zvýšeniu pomeru deficitu v roku 2023.

V roku 2024 sa predpokladá ďalšie zvýšenie deficitu verejných financií na 6,5 % HDP, a to aj napriek zmierneniu inflačných tlakov a stiahnutiu opatrení súvisiacich s energetikou. Opatrenia v oblasti sociálnych výdavkov, ako je zrušenie krátenia príspevku na opatrovanie dôchodcovi, zmeny vo výmere invalidných dôchodkov a príspevku pre ľudí pracujúcich v sociálnych službách, majú výrazne zvýšiť deficit rozpočtu v roku 2024. K prehĺbeniu deficitu prispeje aj zvýšenie výdavkov na obranu.

Keďže sa očakáva, že väčšina novoprijatých opatrení bude trvalá, rozpočtový deficit by mal v roku 2025 zostať vysoký na úrovni 6,8 % HDP.