Slovenskí poľnohospodári pracujú v provizóriu, čakajú a schválenie Programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Slovenskí poľnohospodári čakajú na schválenie Programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020. Zatiaľ podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milana Mišánika pracujú v provizóriu.
"Program bude smerovať k spoločnej poľnohospodárskej politike, bude platiť pre celú Európu a pre slovenských poľnohospodárov bude plánom do roku 2020. Štátny rozpočet na budúci rok sa ukazuje ako nedostatočný a celkovo finančných prostriedkov bude menej ako ich mohlo byť," domnieva sa Mišánik. Slovensko si podľa neho musí stanoviť priority, kam chce nasmerovať vlastnú vnútroštátnu politiku do roku 2020.
"Teraz sa rozhoduje o tom, ako bude Slovensko vyzerať po roku 2020. O tom, či budeme investovať ďalej do veľkovýroby, malovýroby, do zavlažovania, či budeme vysádzať stromy a zabránime tak erózii pôdy. Rozdujeme o tom, či sa tu vybuduje systém domácich fariem, vzhľadom na štruktúru nesmierne rozdrobeného vlastníctva nadviažeme na tradície družstiev, alebo pôdu pripravíme na predaj pre zahraničných investorov, aby si oni stanovili biznis plán bez ohľadu na záujmy štátu, krajinotvorby, ekológiu," skonštatoval Mišánik.
Okrem pestovania plodín a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti by podľa neho prioritou Slovenska malo byť aj zabezpečenie odbytu potravín. "Európa sa, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, dlhodobo borí s problémami. Prijatím nových členov odďaľuje problém celoeurópskej spoločnej politiky. Európa bude čeliť dovozu lacných produktov nielen z Ukrajiny, ale aj Ázie či amerického kontinentu. Otvorením trhu sa rovnováha naruší," domnieva sa Mišánik.
"Program bude smerovať k spoločnej poľnohospodárskej politike, bude platiť pre celú Európu a pre slovenských poľnohospodárov bude plánom do roku 2020. Štátny rozpočet na budúci rok sa ukazuje ako nedostatočný a celkovo finančných prostriedkov bude menej ako ich mohlo byť," domnieva sa Mišánik. Slovensko si podľa neho musí stanoviť priority, kam chce nasmerovať vlastnú vnútroštátnu politiku do roku 2020.
"Teraz sa rozhoduje o tom, ako bude Slovensko vyzerať po roku 2020. O tom, či budeme investovať ďalej do veľkovýroby, malovýroby, do zavlažovania, či budeme vysádzať stromy a zabránime tak erózii pôdy. Rozdujeme o tom, či sa tu vybuduje systém domácich fariem, vzhľadom na štruktúru nesmierne rozdrobeného vlastníctva nadviažeme na tradície družstiev, alebo pôdu pripravíme na predaj pre zahraničných investorov, aby si oni stanovili biznis plán bez ohľadu na záujmy štátu, krajinotvorby, ekológiu," skonštatoval Mišánik.
Okrem pestovania plodín a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti by podľa neho prioritou Slovenska malo byť aj zabezpečenie odbytu potravín. "Európa sa, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, dlhodobo borí s problémami. Prijatím nových členov odďaľuje problém celoeurópskej spoločnej politiky. Európa bude čeliť dovozu lacných produktov nielen z Ukrajiny, ale aj Ázie či amerického kontinentu. Otvorením trhu sa rovnováha naruší," domnieva sa Mišánik.