Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rekonštrukcia má priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia či priniesť ďalší priestor pre Bratislavčanov umožňujúci bližší kontakt s Dunajom.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) – Projekt plánovanej rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave nemá stále právoplatné územné rozhodnutie. Pre TASR to uviedol Marek Považan, predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD). Spoločnosť pritom pôvodne predpokladala, že s búracími prácami začne ešte v roku 2019 a s rekonštrukciou v roku 2020.
„Stále čakáme. Nevieme to odhadnúť, pretože do procesu vstupujú rôzni aktivisti a stavebný úrad sa s tým musí vysporiadať,“ poznamenal Považan. Je presvedčený, že splnili všetky podmienky. „Rešpektovali sme všetky, ktoré nám stanovili jednotlivé inštitúcie, či to bol pamiatkový úrad alebo iné úrady,“ zdôraznil. Je si vedomý toho, že budova ako jedna zo vstupných brán do hlavného mesta nevyzerá vábne, bez platných povolení sa však nevedia pohnúť ďalej.
Starostka Starého Mesta a zároveň bratislavská mestská poslankyňa Zuzana Aufrichtová hovorí, že má osobne problém so stavom miest, ktoré sú prvým kontaktom turistov s hlavným mestom, a to vrátane osobného prístavu. Stavebný úrad síce vydal pre projekt jeho rekonštrukcie územné rozhodnutie, avšak účastníci konania si uplatnili svoje právo a podali námietky.
„Stavebný úrad sa aktuálne s takýmito námietkami vysporadúva. Myslím si ale, že nie vždy sledujú do veľkej miery verejný záujem a častokrát sú len presahom osobného záujmu,“ skonštatovala Aufrichtová. Ide napríklad o námietky týkajúce sa súladu s priehľadmi Dunaja. Nemyslí si, že by predmetom ochrany mal byť jeden priehľad z rieky, respektíve z petržalskej strany Dunaja na staromestskú. „Keby takto postupovalo hlavné mesto, tak panoráma Bratislavy vyzerá stredoveko a ani len to národné múzeum by tam nebolo,“ odkázala.
Rekonštrukcia má priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia či priniesť ďalší priestor pre Bratislavčanov umožňujúci bližší kontakt s Dunajom. Dlhodobo je kritizovaná zo strany niektorých aktivistov, podľa spoločnosti je kritika neopodstatnená.
Názor aktivistov nezdieľa napríklad pri tvrdení, že nová budova prístavu zničí celkový pohľad na Staré Mesto a budovu Slovenského národného múzea (SNM). "Myslíme si, že celkový pohľad na Staré Mesto podstatne viac ničí aktuálna podoba budovy a jej stav," poznamenala viackrát spoločnosť. Pripomenula, že výška budovy nedosiahne ani úroveň výšky korún stromov v priľahlom parku. Poukázala zároveň na to, že budova SNM je už v súčasnosti prekrytá existujúcou budovou a jej dodatočné prekrytie bude v zanedbateľnom percente.
Budova Osobného prístavu v Bratislave bola dostavaná v roku 1969 a čiastočne ju rekonštruovali v polovici 90. rokov 20. storočia.
„Stále čakáme. Nevieme to odhadnúť, pretože do procesu vstupujú rôzni aktivisti a stavebný úrad sa s tým musí vysporiadať,“ poznamenal Považan. Je presvedčený, že splnili všetky podmienky. „Rešpektovali sme všetky, ktoré nám stanovili jednotlivé inštitúcie, či to bol pamiatkový úrad alebo iné úrady,“ zdôraznil. Je si vedomý toho, že budova ako jedna zo vstupných brán do hlavného mesta nevyzerá vábne, bez platných povolení sa však nevedia pohnúť ďalej.
Starostka Starého Mesta a zároveň bratislavská mestská poslankyňa Zuzana Aufrichtová hovorí, že má osobne problém so stavom miest, ktoré sú prvým kontaktom turistov s hlavným mestom, a to vrátane osobného prístavu. Stavebný úrad síce vydal pre projekt jeho rekonštrukcie územné rozhodnutie, avšak účastníci konania si uplatnili svoje právo a podali námietky.
„Stavebný úrad sa aktuálne s takýmito námietkami vysporadúva. Myslím si ale, že nie vždy sledujú do veľkej miery verejný záujem a častokrát sú len presahom osobného záujmu,“ skonštatovala Aufrichtová. Ide napríklad o námietky týkajúce sa súladu s priehľadmi Dunaja. Nemyslí si, že by predmetom ochrany mal byť jeden priehľad z rieky, respektíve z petržalskej strany Dunaja na staromestskú. „Keby takto postupovalo hlavné mesto, tak panoráma Bratislavy vyzerá stredoveko a ani len to národné múzeum by tam nebolo,“ odkázala.
Rekonštrukcia má priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia či priniesť ďalší priestor pre Bratislavčanov umožňujúci bližší kontakt s Dunajom. Dlhodobo je kritizovaná zo strany niektorých aktivistov, podľa spoločnosti je kritika neopodstatnená.
Názor aktivistov nezdieľa napríklad pri tvrdení, že nová budova prístavu zničí celkový pohľad na Staré Mesto a budovu Slovenského národného múzea (SNM). "Myslíme si, že celkový pohľad na Staré Mesto podstatne viac ničí aktuálna podoba budovy a jej stav," poznamenala viackrát spoločnosť. Pripomenula, že výška budovy nedosiahne ani úroveň výšky korún stromov v priľahlom parku. Poukázala zároveň na to, že budova SNM je už v súčasnosti prekrytá existujúcou budovou a jej dodatočné prekrytie bude v zanedbateľnom percente.
Budova Osobného prístavu v Bratislave bola dostavaná v roku 1969 a čiastočne ju rekonštruovali v polovici 90. rokov 20. storočia.
