Viedeň 20. apríla (TASR) - Pozitívny vplyv nízkej ceny ropy na ekonomiku nie je rozsiahly. Pôsobí na ňu podobne ako vládny stimulačný balík. A na benzínových čerpadlách sa z lacnejších pohonných látok tešia šoféri. To je asi všetko.

Negatívne dôsledky poklesu ceny sú mnohostranné. Informoval o tom rakúsky denník Die Presse. Nízka cena ropy sa prejavuje nepriaznivo v rozpočtoch krajín, ako sú Saudská Arábia, Rusko či Irán. Ich vlády kalkulovali pri tvorbe tohtoročných rozpočtov s vyššou cenou barelu (159 litrov), než v súčasnosti stojí.

Ropa je lacná už dostatočne dlho, aby sa tento efekt prejavil aj v iných oblastiach. Stal sa citeľným na medzinárodnom finančnom trhu a musia s ním rátať aj plánovači rozpočtových príjmov americkej vlády vo Washingtone.

Ekonómovia francúzskej veľkobanky BNP Paris vypočítali, že členovia medzinárodného kartelu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) budú mať tento rok nižšie príjmy asi o 316 miliárd USD (292,21 miliardy eur). Straty budú len také vysoké, ak priemerná cena barelu bude kolísať okolo 70 USD. Taká cena je ďaleko od reality. Barel sa teraz predáva po 55 USD. V prvých týždňoch tohto roka stál menej ako 45 USD.

Vlády prebytočné petrodoláre zvyčajne investujú do štátnych dlhopisov a na finančných trhoch. Tento kedysi mohutný prúd prostriedkov im v súčasnosti vysychá.

Saudská Arábia vo februári prvýkrát po 20 rokoch stiahla z finančných trhov 20 miliárd USD, aby mala čím zaplatiť rozpočtové výdavky. Angola ich vlani znížila o 5,5 miliardy USD. Bol to ich najväčší ročný pokles od roku 1995, v ktorom krajina začala zverejňovať údaje o ich výške. Nigéria mala vo februári výdavky o 2,9 miliardy USD vyššie než príjmy. Alžírsko, veľký vývozca zemného plynu, dosiahlo v januári schodok 11,6 miliardy USD. Bol to najvyšší pokles jeho rezerv za posledných 25 rokov. Ak by sa jeho rezervy znižovali rovnakým tempom ešte 15 mesiacov, štát by ostal bez devíz.

Petrodoláre investujú vlády najmä do amerických, ale aj európskych štátnych dlhopisov, do nehnuteľností v Spojených štátoch a na iných veľkých trhoch. Ropný štátik Katar v dobrých rokoch investoval veľké prostriedky do získania presláveného londýnskeho obchodného domu Harrods i do francúzskeho futbalového klubu Paris Saint-Germain.

Ropné štáty budú musieť tento rok predať aktíva asi za 200 miliárd USD.

"Šok pre bohaté ropné krajiny je obrovský," uviedol hlavný analytik pre sektor surovín Medzinárodného menového fondu (MMF) Rabah Arezki.

George Abed, riaditeľ pre Afriku a Blízky východ v Ústave medzinárodných financií (IIF), konštatoval, že ropné štáty majú v tomto roku na likvidných trhoch, medzi ktoré patrí na prvom mieste americký, uložených asi 500 miliárd USD.

Nízka cena ropy na globálnom trhu obmedzuje v Spojených štátoch investície do ťažby "bridlicovej" ropy. Jej získavanie už oslabilo. Náklady na sprístupnenie ložísk pod tvrdou bridlicovou vrstvou sú totiž oveľa vyššie než na Blízkom východe a v iných častiach sveta. Analytici upozorňujú na to, že v USA môže dôjsť ku krachu ťažby bridlicovej ropy v prípade, ak peniaze prestanú byť tak nízko úročené, ako sú teraz. Potom by sa znovu zvýšila závislosť Spojených štátov od dovozu ropy zo zahraničia. Jej cena by prudko vzrástla. Prúd petrodolárov by výrazne zmohutnel a situácia viacerých členov OPEC by sa vrátila do starých dobrých koľají.

(1 EUR = 1,0814 USD)