Bratislava 18. marca (TASR) - Šitie vrchného ošatenia a bielizne bolo na Slovensku takmer do druhej svetovej vojny záležitosťou remesla. Krajčírstvu sa v 20. rokoch minulého storočia venovalo viac ako 16.500 pracovníkov. Väčších krajčírskych dielní alebo výrobných družstiev s viac ako dvadsiatimi zamestnancami bolo minimum, v roku 1937 v nich pracovalo iba 355 pracovníkov.

Malovýrobe na Slovensku začal po vzniku Československej republiky (ČSR) konkurovať český odevný priemysel, ktorý mal dlhšiu históriu. V apríli 1939 vznikla v Žiline Prvá slovenská továreň na výrobu odevov, jej majiteľom bol český veľkopodnikateľ Arnošt Rolný. V roku 1944 presťahoval výrobu do nového podniku v Púchove. V júli 1939 bola zaregistrovaná firma Nehera, odevná služba, spoločnosť s.r.o. v Trenčíne. Patrila prostějovskému podnikateľovi Janovi Neherovi, zakladateľovi prvej konfekčnej továrne v Európe. Podniky si zároveň budovali sieť svojich vlastných obchodov. Do roku 1945 bolo na Slovensku 27 väčších a menších odevných firiem: Odevapol Trenčín, Magura Prešov, Perfekta a Overall Bratislava, Univerzál Topoľčany, Jata a Beti Michalovce, Vyspa a Lion v Košiciach, Blažek v Sabinove, Sbor Hlohovec a i.

Roztrieštenosť slovenského odevného priemyslu sa podarilo zjednotiť po znárodnení v rokoch 1945-1948. Ako prvá bola 24. októbra 1945 znárodnená firma Nehera - odevné závody v Trenčíne. Zamestnanci trenčianskeho závodu ovládali Baťov systém riadenia i organizáciu práce. Za ich pomoci sa postupne znárodňovali ostatné odevné závody na Slovensku a zavádzal sa v nich systém samostatného podnikového hospodárenia. V Trenčíne sa zriadil národný podnik ODEVA, ktorý bol v júni 1948 ustanovený za vedúci podnik na Slovensku a do jeho majetkovej podstaty bolo postupne začlenených 22 odevných súkromných závodov. Na základe tohto došlo k postupnému plánovaniu výroby, určeniu špecializácie pre jednotlivé podniky a pomaly dochádzalo k rozvoju výroby, ktorá začínala pokrývať vzrastajúce potreby obyvateľstva.

K ďalšej reorganizácii odevného priemyslu došlo v júli 1949. Ministerstvo priemyslu svojou vyhláškou č.1178/1949 odobrilo vznik troch nových národných podnikov. Z ODEVY sa vyčlenila Makyta, odevné závody Púchov, Odevné závody n.p. Prešov a ODEVA sa zaregistrovala pod novým názvom Odevné závody Viliama Širokého n.p. Trenčín. Popri hlavných závodoch fungovala aj sieť pobočných prevádzok. Vyhláškou ministerstva priemyslu č. 444/1950 vznikol na Slovensku ešte jeden národný podnik – Zornica výroba bielizne so sídlom v Košiciach. Dňa 1. júla 1951 sa presťahovalo sídlo n.p. Zornica z Košíc do Bánoviec nad Bebravou.

S účinnosťou od 1. júla 1965 zriadilo Ministerstvo spotrebného priemyslu v Prahe novú štátnu hospodársku organizáciu s názvom Slovenský odevný priemysel, odborové riaditeľstvo Trenčín. V decembri toho istého roku sa organizácia premenovala na Spojené odevné podniky. V decembri 1968 túto organizáciu definitívne zrušili. Ministerstvo spotrebného priemyslu súhlasilo s integračným zoskupením podnikov bavlnárskeho, ľanárskeho, vlnárskeho, pletiarskeho a odevného priemyslu. K 1. januáru 1969 sa zriadila nová výrobná organizácia s názvom Slovenské textilné podniky, generálne riaditeľstvo Trenčín. Tvorili ho Bavlnárske závody VIL Ružomberok, Závody MDŽ Bratislava, Závody 1. mája Liptovský Mikuláš, Tatraľan Kežmarok, Lykové a textilné závody Revúca, Ľanárske a konopárske závody Holíč, Slovenské vlnárske závody Žilina, Merina Trenčín, Poľana Lučenec, Tatrasvit Svit, Slovenka Banská Bystrica, Pleta Banská Štiavnica, Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín, Makyta Púchov, OZKN Prešov, Zornica Bánovce nad Bebravou.

Dňa 1. januára 1970 zriadilo Ministerstvo priemyslu Slovenskej socialistickej republiky (SSR) štátnu hospodársku organizáciu SLOVAKOTEX – Slovenské textilné podniky, generálne riaditeľstvo Trenčín, do ktorej prešli podniky patriace pod generálne riaditeľstvo Slovenské textilné podniky. Toto administratívno-organizačné usporiadanie pretrvalo do roku 1991. Vtedy sa výrobno-hospodárska jednotka Slovakotex zmenila na akciovú spoločnosť.