Bratislava/Rím/Bern/Paríž/Bonn 1. júna (TASR) - Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. V minulých rokoch sme si ho na Slovensku pripomínali v tretí májový utorok. Švajčiari v tomto roku tento deň oslávili 18. apríla.

Od roku 2001 sa podľa FAO Svetový deň mlieka slávi 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu. Dátum 1. júna FAO vybrala preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta. FAO navrhla daný deň preto, aby sa počas neho sústredila pozornosť výrobcov ako i spotrebiteľov na význam mlieka a spoločne daný deň oslávili.

Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Najmä v záujme udržania a upevnenia zdravia ľudí.

Poukázať na význam mlieka a vyzdvihnúť jeho mimoriadne nutričné vlastnosti vo výžive človeka sa rozhodli lekári a odborníci na výživu v roku 1957 na konferencii o výžive vo švajčiarskom Interlakene.

Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Pritom sa v mlieku vyskytujú v dostatočnom množstve a vo vyváženom pomere.

Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Oba sú v ľudskej výžive nenahraditeľné na tvorbu kostí a zubov.

Mimoriadne postavenie medzi mliečnymi výrobkami majú kyslomliečne produkty (jogurty, kefíry, acidofilné mlieka, bryndza), ktoré obsahom živých kultúr pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry, stimulujú imunitný systém, prejavujú antikarcinogénnu aktivitu a redukujú sérový cholesterol.

Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Miera intolerancie má vplyv aj na intenzitu nežiaducich účinkov — od ľahkých zažívacích nepríjemností či nadúvania cez hnačky až po bolestivé kŕče v tráviacom trakte.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok. Skutočná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov Slovákov je v súčasnosti nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Na porovnanie, v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe vyše 270 kg na osobu a rok, informuje portál slovenskemlieko.sk

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka spojili sily a vytvorili Mliečny fond s cieľom podporiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Cieľom kampane je pomôcť zákazníkom rozpoznať pri nákupe slovenské mliečne výrobky. Kampaň s názvom "Slovenská mliečna rodina" sa podľa portálu slovenskemlieko.sk začala od mája tohto roku a zapojiť sa do nej môžu všetci spotrebitelia, ktorí nakupujú slovenské mliečne výrobky.