Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zavedenie korešpondenčných lístkov ocenili aj v zahraničí, britská tlač sa o nich pochvalne vyjadrila a odporúčala biznismanom, aby pár kúskov tejto vymoženosti mali vždy poruke vo vrecku.
Autor TASR
Bratislava 21. septembra (TASR) - Poštový regulatív o zavedení korešpondenčného lístka pre vnútrozemský poštový styk v Rakúsko-Uhorsku vyšiel 22. septembra 1869. V pondelok si pripomenieme 145. výročie tejto udalosti.
Korešpondenčný lístok (dopisnica) je druh poštovej zásielky vo formáte listu, ktorá nie je opatrená obálkou. Známka na nej je predtlačená na strane, kde je aj miesto pre adresu. Opačná strana je určená pre správu adresátovi.
Korešpondenčné lístky začala pošta používať na návrh profesora rakúskej vojenskej akadémie Emanuela Herrmana. Ten sa o novátorskom nápade, o ktorom sa zatiaľ len uvažovalo v nemeckých štátoch, dozvedel od priateľa. Herrman o poštovej novinke ešte v januári 1869 napísal správu do novín. Jeho myšlienku prijali, napriek počiatočnej nedôvere, oficiálne miesta a 22. septembra 1869 vyšiel poštový regulatív o zavedení korešpondenčného lístka pre vnútrozemský poštový styk v Rakúsko-Uhorsku. Prvý korešpondenčný lístok na svete dali do obehu 1. októbra 1869, na poštách sa objavili prvé tlačené korešpondenčné lístky jednotného formátu s oranžovou natlačenou známkou. Lístok bol štátom vydávanou ceninou.
Celý lístok stál toľko, čo známka (v tom čase dva grajciare), takže jeho používaním sa usporilo. Posielali sa nimi správy, ktoré ich pisateľ nepovažoval za tajné, lístky s urážlivým alebo neslušným textom pošta zadržiavala. Herrmanov návrh, že lístky môžu obsahovať len 20 slov bol zamietnutý a ľudia mohli písať koľko vládali. Pošta tieto lístky za dva grajciare dopravovala na ktorékoľvek miesto v monarchii.
Ihneď po vydaní sa korešpondenčný lístok stal hitom. Počas prvého mesiaca sa predalo v celej monarchii 1.400.000 lístkov a za prvý rok sa nakúpilo 9.537.170 kusov lístkov za 190.743 zlatých a 40 grajciarov.
Zavedenie korešpondenčných lístkov ocenili aj v zahraničí, britská tlač sa o nich pochvalne vyjadrila a odporúčala biznismanom, aby pár kúskov tejto vymoženosti mali vždy poruke vo vrecku. Vo Veľkej Británii sa lístky zaviedli už v roku 1870.
V máji 2013 v centre Bratislavy otvorili prešporský koloniál v podobe Obchodu v múzeu. Nachádza sa v ňom aj exemplár jubilujúceho korešpondenčného lístka.
V súčasnosti Slovenská pošta používa pre tento druh zásielky kratší názov - lístok.
Korešpondenčný lístok (dopisnica) je druh poštovej zásielky vo formáte listu, ktorá nie je opatrená obálkou. Známka na nej je predtlačená na strane, kde je aj miesto pre adresu. Opačná strana je určená pre správu adresátovi.
Korešpondenčné lístky začala pošta používať na návrh profesora rakúskej vojenskej akadémie Emanuela Herrmana. Ten sa o novátorskom nápade, o ktorom sa zatiaľ len uvažovalo v nemeckých štátoch, dozvedel od priateľa. Herrman o poštovej novinke ešte v januári 1869 napísal správu do novín. Jeho myšlienku prijali, napriek počiatočnej nedôvere, oficiálne miesta a 22. septembra 1869 vyšiel poštový regulatív o zavedení korešpondenčného lístka pre vnútrozemský poštový styk v Rakúsko-Uhorsku. Prvý korešpondenčný lístok na svete dali do obehu 1. októbra 1869, na poštách sa objavili prvé tlačené korešpondenčné lístky jednotného formátu s oranžovou natlačenou známkou. Lístok bol štátom vydávanou ceninou.
Celý lístok stál toľko, čo známka (v tom čase dva grajciare), takže jeho používaním sa usporilo. Posielali sa nimi správy, ktoré ich pisateľ nepovažoval za tajné, lístky s urážlivým alebo neslušným textom pošta zadržiavala. Herrmanov návrh, že lístky môžu obsahovať len 20 slov bol zamietnutý a ľudia mohli písať koľko vládali. Pošta tieto lístky za dva grajciare dopravovala na ktorékoľvek miesto v monarchii.
Ihneď po vydaní sa korešpondenčný lístok stal hitom. Počas prvého mesiaca sa predalo v celej monarchii 1.400.000 lístkov a za prvý rok sa nakúpilo 9.537.170 kusov lístkov za 190.743 zlatých a 40 grajciarov.
Zavedenie korešpondenčných lístkov ocenili aj v zahraničí, britská tlač sa o nich pochvalne vyjadrila a odporúčala biznismanom, aby pár kúskov tejto vymoženosti mali vždy poruke vo vrecku. Vo Veľkej Británii sa lístky zaviedli už v roku 1870.
V máji 2013 v centre Bratislavy otvorili prešporský koloniál v podobe Obchodu v múzeu. Nachádza sa v ňom aj exemplár jubilujúceho korešpondenčného lístka.
V súčasnosti Slovenská pošta používa pre tento druh zásielky kratší názov - lístok.
