Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na ekonomiku majú negatívny vplyv západné sankcie, ktoré ju odstrihli od zahraničného kapitálu a technológií.
Autor TASR
Moskva 3. septembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin chce, aby veľké firmy minuli 120 miliárd USD (103,37 miliardy eur), čím by oživili ekonomiku.
Kremeľ tlačí na ruských oligarchov, aby do konca aktuálneho prezidentského mandátu dali na nové investície 120 miliárd USD. Putinova administratíva predtým odložila zvýšenie daní pre veľké firmy.
To by znamenalo nárast o 15 % až 20 %. Celkové investície by sa podľa Putinovho plánu mali dostať na štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP), čo by bolo najviac od skončenia sovietskej éry. Ak sa to Kremľu podarí, znamenalo by to, že menej peňazí zostane akcionárom.
Moskva nemá veľa možností, ako naštartovať ekonomiku a ako splniť Putinove sľuby týkajúce sa zvýšenie životnej úrovne. Na ekonomiku majú negatívny vplyv západné sankcie, ktoré ju odstrihli od zahraničného kapitálu a technológií.
"Nútenie firiem, aby investovali do špecifických projektov, alebo konfiškácia súm sú na rovnakej úrovni," uviedla hlavná ekonómka Alfa-Bank Natalia Orlova. "Pre firmy to znamená, že ziskovosť ich biznisu sa stane menej predvídateľná."
Nejasné vyhliadky ekonomiky, západné sankcie a často podnikateľsky neprívetivé prostredie spôsobujú, že firmy sú pri svojich investíciách opatrné. "Firmy spomaľujú alebo zastavujú investície, takže je potrebné použiť všetky dostupné nástroje," uviedol zástupca šéfa moskovského Centra pre makroekonomické analýzy a krátkodobé prognózy Vladimir Salnikov. "Možno to nie sú najlepšie stimuly, ale funguje to."
Kremeľ v auguste šokoval investorov a oligarchov, keď sa objavil návrh na zvýšenie daní, aby získal 500 miliárd RUB (6,32 miliardy eur) z vysokých príjmov niektorých veľkých ťažobných, hutníckych a chemických firiem. Odpor zo strany podnikateľov a časti vlády prinútil Putinovu administratívu, aby zmenila plány. Firmám ponúkla špeciálne legálne a daňové zvýhodnenia, aby mohli zrealizovať nové investičné projekty. Kremeľ sa postupne stretáva s najväčšími hráčmi individuálne, aby zabezpečil, že sa zapoja do plánu.
Ministerstvo financií si za cieľ v rámci nového mechanizmu stanovilo dodatočné investície vo výške 8 biliónov RUB do roku 2024, keď sa skončí aktuálne Putinovo funkčné obdobie, uviedla agentúra Bloomberg.
Podľa Velerija Mironova z moskovskej Higher School of Economics aj keby sa politikom podarilo donútiť firmy, aby výrazne zvýšili investície, museli by predovšetkým zabezpečiť, aby to neboli len zbytočne vyhodené peniaze. "Samotná vláda ešte nevie, kde investovať. Prvým cieľom musí byť podpora rastu, nie investícií."
Kremeľ tlačí na ruských oligarchov, aby do konca aktuálneho prezidentského mandátu dali na nové investície 120 miliárd USD. Putinova administratíva predtým odložila zvýšenie daní pre veľké firmy.
To by znamenalo nárast o 15 % až 20 %. Celkové investície by sa podľa Putinovho plánu mali dostať na štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP), čo by bolo najviac od skončenia sovietskej éry. Ak sa to Kremľu podarí, znamenalo by to, že menej peňazí zostane akcionárom.
Moskva nemá veľa možností, ako naštartovať ekonomiku a ako splniť Putinove sľuby týkajúce sa zvýšenie životnej úrovne. Na ekonomiku majú negatívny vplyv západné sankcie, ktoré ju odstrihli od zahraničného kapitálu a technológií.
"Nútenie firiem, aby investovali do špecifických projektov, alebo konfiškácia súm sú na rovnakej úrovni," uviedla hlavná ekonómka Alfa-Bank Natalia Orlova. "Pre firmy to znamená, že ziskovosť ich biznisu sa stane menej predvídateľná."
Nejasné vyhliadky ekonomiky, západné sankcie a často podnikateľsky neprívetivé prostredie spôsobujú, že firmy sú pri svojich investíciách opatrné. "Firmy spomaľujú alebo zastavujú investície, takže je potrebné použiť všetky dostupné nástroje," uviedol zástupca šéfa moskovského Centra pre makroekonomické analýzy a krátkodobé prognózy Vladimir Salnikov. "Možno to nie sú najlepšie stimuly, ale funguje to."
Kremeľ v auguste šokoval investorov a oligarchov, keď sa objavil návrh na zvýšenie daní, aby získal 500 miliárd RUB (6,32 miliardy eur) z vysokých príjmov niektorých veľkých ťažobných, hutníckych a chemických firiem. Odpor zo strany podnikateľov a časti vlády prinútil Putinovu administratívu, aby zmenila plány. Firmám ponúkla špeciálne legálne a daňové zvýhodnenia, aby mohli zrealizovať nové investičné projekty. Kremeľ sa postupne stretáva s najväčšími hráčmi individuálne, aby zabezpečil, že sa zapoja do plánu.
Ministerstvo financií si za cieľ v rámci nového mechanizmu stanovilo dodatočné investície vo výške 8 biliónov RUB do roku 2024, keď sa skončí aktuálne Putinovo funkčné obdobie, uviedla agentúra Bloomberg.
Podľa Velerija Mironova z moskovskej Higher School of Economics aj keby sa politikom podarilo donútiť firmy, aby výrazne zvýšili investície, museli by predovšetkým zabezpečiť, aby to neboli len zbytočne vyhodené peniaze. "Samotná vláda ešte nevie, kde investovať. Prvým cieľom musí byť podpora rastu, nie investícií."
