Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Presun technológií spôsobuje, že jednotlivé štáty prestávajú mať monopol na know-how, ktorý budoval ich bohatstvo, skonštatoval.
Autor TASR
Mníchov 5. mája (TASR) - Globalizácia spôsobuje v posledných dvoch desaťročiach väčšie sociálne problémy v bohatých a najvyspelejších krajinách ako v tých chudobnejších. Na konferencii Ricardo 200 v Mníchove to vyhlásil profesor Richard Baldwin z Inštitútu medzinárodných a rozvojových štúdií v Ženeve. „Presun technológií spôsobuje, že jednotlivé štáty prestávajú mať monopol na know-how, ktorý budoval ich bohatstvo. Americké technológie môžu využívať výhody lacnejšej poľskej pracovnej sily,“ uviedol Baldwin.
Podľa ekonóma to na jednej strane prináša ekonomický rozvoj a prosperitu do relatívne chudobnejších krajín, ako boli ešte donedávna Čína, India, Mexiko alebo Poľsko. Na druhej strane stratené pracovné miesta spôsobujú napätie v bohatých krajinách, a to je hlavný dôvod, prečo si Američania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa s protekcionistickou rétorikou a prečo si Veľká Británia vybrala cestu odchodu z Európskej únie (EÚ).
„Tie zmeny prišli veľmi rýchlo, len za dve až tri desaťročia, a úplne zmenili spôsob výroby. Niečo podobné čaká aj služby za ešte kratší čas, čo súvisí s nástupom umelej inteligencie, ktorá bude mať tendenciu nahradiť mnohé ľudské profesie. Napríklad, je len otázkou času, kedy tlmočníkov nahradia prekladacie stroje,“ zdôraznil Baldwin, ktorý vidí ako riziko najmä to, že v budúcnosti ani najlepšie schopnosti a kvalifikácia nemusia zaručiť pracovné miesto a istotu zárobku.
„V 19. storočí anglickí robotníci rozbíjali textilné stroje, ktoré nahradzovali manuálnu prácu. To isté sa môže diať v blízkej budúcnosti pri strojoch s umelou inteligenciou,“ dodal Baldwin.
Konferencia Ricardo 200 je venovaná dielu anglického ekonóma Davida Ricarda. Ricardo bol zástancom slobodného obchodu a v roku 1817 vydal svoju najznámejšiu knihu „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Je to jedno z najvýznamnejších diel modernej ekonómie a predstavil v ňom aj teóriu komparatívnych výhod.
Podľa nej sa krajina bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahuje vyššie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Dokázal to na príklade výroby súkna a vína v prípade Anglicka a Portugalska. Kým pre Anglicko bolo výhodné vyrábať a vyvážať súkno, Portugalci mali výhodnejšie podmienky na produkciu vína.
Podľa ekonóma to na jednej strane prináša ekonomický rozvoj a prosperitu do relatívne chudobnejších krajín, ako boli ešte donedávna Čína, India, Mexiko alebo Poľsko. Na druhej strane stratené pracovné miesta spôsobujú napätie v bohatých krajinách, a to je hlavný dôvod, prečo si Američania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa s protekcionistickou rétorikou a prečo si Veľká Británia vybrala cestu odchodu z Európskej únie (EÚ).
„Tie zmeny prišli veľmi rýchlo, len za dve až tri desaťročia, a úplne zmenili spôsob výroby. Niečo podobné čaká aj služby za ešte kratší čas, čo súvisí s nástupom umelej inteligencie, ktorá bude mať tendenciu nahradiť mnohé ľudské profesie. Napríklad, je len otázkou času, kedy tlmočníkov nahradia prekladacie stroje,“ zdôraznil Baldwin, ktorý vidí ako riziko najmä to, že v budúcnosti ani najlepšie schopnosti a kvalifikácia nemusia zaručiť pracovné miesto a istotu zárobku.
„V 19. storočí anglickí robotníci rozbíjali textilné stroje, ktoré nahradzovali manuálnu prácu. To isté sa môže diať v blízkej budúcnosti pri strojoch s umelou inteligenciou,“ dodal Baldwin.
Konferencia Ricardo 200 je venovaná dielu anglického ekonóma Davida Ricarda. Ricardo bol zástancom slobodného obchodu a v roku 1817 vydal svoju najznámejšiu knihu „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Je to jedno z najvýznamnejších diel modernej ekonómie a predstavil v ňom aj teóriu komparatívnych výhod.
Podľa nej sa krajina bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahuje vyššie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Dokázal to na príklade výroby súkna a vína v prípade Anglicka a Portugalska. Kým pre Anglicko bolo výhodné vyrábať a vyvážať súkno, Portugalci mali výhodnejšie podmienky na produkciu vína.
