Bratislava 19. apríla (TASR) - Ak chce byť Európska únia (EÚ) globálne úspešná, musí sa opäť viac zamerať na priemysel. Západ kontinentu sa musí vrátiť k priemyselnej tradícii a východ začať modernizovať výrobu. Príkladom môžu byť automobilky na Slovensku či v Maďarsku, ktoré už nemajú len montážne, ale kompletné výrobné reťazce. Vyplýva z výskumu talianskej ekonómky Roberty Capellovej, ktorá ho prezentovala na konferencii Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie. Profesorka Polytechnickej univerzity v Miláne v tejto súvislosti poskytla TASR rozhovor v rámci multimediálneho cyklu Osobnosti: tváre, myšlienky.

Vo svojich analýzach delíte EÚ na dve časti, západoeurópsku pätnástku a nových členov z východnej polovice Európy prijatých po roku 2004. Prečo ste sa rozhodli pre delenie, ktoré bolo tradičné v minulých dekádach?

Dôvodom je predovšetkým rozdielny historický vývoj. Napriek tomu, že už viac ako desaťročie sú spolu členmi únie, stále majú isté špecifiká a rozdielnosti. Kým západné krajiny sa spoliehajú viac na interné zdroje ekonomického rastu, východná časť Európy stále závisí najmä od zahraničných investícií, ktoré dokáže pritiahnuť. Rozdielnosti sú aj v sektorovom usporiadaní hospodárstva. Stredo- a východoeurópske krajiny sa pred krízou skôr orientovali na priemyselnú výrobu. V západoeurópskych ekonomikách dominovali najmä služby. Tretím dôvodom je stupeň urbanizmu a geografického vývoja. V strednej a východnej Európe sa ekonomické aktivity zhromažďujú okolo nejakého centra, väčšinou hlavného mesta krajiny. Centrálny región sa tak vyvíja rýchlejšie ako zvyšok krajiny, ktorý zaostáva.

Tvrdíte, že EÚ musí po kríze hľadať nové cesty ekonomického rastu...

Kríza všetko zmenila. Ekonomické výhody, ktorá mala EÚ pred ňou, už neplatia. Preto je potrebné vo východo- aj západoeurópskych krajinách hľadať nové možnosti, ako naštartovať dlhodobý ekonomický rast.

Tie cesty ste pomenovali. Pre západnú Európu odporúčate presne opačný smer, akým sa vyvíjala do krízy, čiže návrat k rozvíjaniu priemyslu. Zameranie na služby sa neosvedčilo?

V západnej Európe je stále silná priemyselná tradícia. Hrozí však, že by ju mohla stratiť. Ide o množstvo pracovných miest v technologicky náročných, no aj tradičných odvetviach. Napríklad v textilnom priemysle. Toto je dôležité odvetvie pre taliansku ekonomiku, no po kríze hrozí, že v nej stratí konkurencieschopnosť. Firmy v týchto odvetviach v posledných 10 až 15 rokoch zatvárali prevádzky v západnej Európe a presúvali sa na východ za nižšími nákladmi na pracovné sily. Rozdiely v platoch sa však znižujú, a preto má už opäť zmysel vyrábať napríklad v textilných fabrikách v Taliansku, kde sú už náklady podobné, no kvalita je vyššia.

Ako však chcete konkurovať Ázii, kde sú pracovné náklady stále nižšie?

Jedine vyššou kvalitou. Taliansko je krajina, ktorá sa špecializuje na módu a rozvojom značkovej výroby môže opäť získať komparatívne výhody v textilnom priemysle.

Naopak, pre východ kontinentu odporúčate modernizáciu ekonomiky, priemyslu a využívanie nových technológií...

Iná cesta nie je, ak vezmeme do úvahy, že počas posledných dvoch desaťročí tieto štáty rástli vďaka investíciám, ktoré prilákala nízka cena práce. Už nestačí byť len montážnou dielňou Európy, ale v týchto krajinách by sa mali objaviť aj vývojárske a výskumné centrá nadnárodných hráčov. Tento proces sa už deje. Napríklad do maďarského Győru prišla pred 20 rokmi automobilka Audi vďaka lacnej pracovnej sile. V súčasnosti je tam už sústredený celý výrobný reťazec, vrátane vývojárskeho centra. Zároveň sa tým vytvára množstvo vysokokvalifikovaných pracovných miest. Toto je cesta, ako sa môžu modernizovať stredoeurópske ekonomiky.

Podobne je to aj na Slovensku pri troch automobilkách, Volkswagen Slovakia, Kia Motors a PSA Peugeot Citroën...

Presne tak a toto je scenár, ako zmodernizovať ekonomiku. Vo väčšej miere sa to týka krajín, ktoré sú bližšie k západnej Európe, čiže Maďarska, Česka, Slovenska alebo Poľska. Tie môžu ľahšie prilákať aj zahraničné investície v oblasti high-tech.

Je pre takéto investície výhodou, ak má krajina euro, ako v prípade Slovenska, Slovinska či pobaltských štátov?

Je to výhoda a nielen pre východnú Európu, ale aj pre štáty ako Taliansko, Portugalsko či Grécko, najmä z dvoch dôvodov. V prvom rade, euro je zárukou ochrany hodnoty peňazí a úspor. Je poistkou pred menovou devalváciou, hroziacou každej krajine, ktorá by opustila eurozónu. Samozrejme, odchod z eurozóny by zlacnil vývoz, zlepšil konkurencieschopnosť, no na druhej strane by poškodil kúpyschopnosť obyvateľstva takého štátu. Druhým dôvodom sú pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré nútia vlády, aby sa správali zodpovedne a nezadlžovali krajinu za každú cenu prostredníctvom verejných výdavkov. To sa stalo v Taliansku v 80-tych rokoch minulého storočia, keď rástlo len vďaka verejným výdavkom vlády. Výsledkom je verejný dlh, ktorý dosahuje viac ako 130 percent hrubého domáceho produktu. Ten je katastrofou pre verejné financie, pretože Taliansko, ak neberieme do úvahy náklady na úroky z dlhu, vie hospodáriť s najvyšším prebytkom v Európe. Aj toto neblahé dedičstvo spred troch desaťročí ukazuje, že pre politikov je veľmi jednoduché zabezpečiť rast ekonomiky cez nezodpovedné výdavky. Krátkodobo je to pre voličov populárne, no dlhodobo tým každá ekonomika utrpí. Práve euro je poistkou, aby sa to už nedialo.

Takže si myslíte, že euro je stále najlepšou voľbou aj pre Grécko?

Áno, práve pre dôvody, ktoré som opísala. Samozrejme, Grécko je prípad sám o sebe. Aj pri zachovaní istej miery flexibility je však potrebné, aby sa nová vláda usilovala dodržiavať ciele v oblasti znižovania deficitu a zadlženia krajiny.

Čiže aj Gréci by sa mali zamerať viac na rozvoj priemyslu...

No, v ich prípade musíme hovoriť najmä o turistickom priemysle. Aj tam je priestor na modernizáciu a na dosiahnutie vyššej kvality.

Ktorá z európskych krajín najlepšie spĺňa vaše predstavy o využití priemyslu, jeho modernizácii?

Je to predovšetkým Nemecko, ktoré má silnú priemyselnú tradíciu a zameranie ekonomiky. Ďalej viaceré severské krajiny, ako napríklad Švédsko alebo Fínsko. Aj Taliansko má silnú špecializáciu na viaceré druhy priemyslu, nielen spomínaný textilný, ale aj na strojársky. Rizikom však môže byť, že z väčšej časti ide o malé alebo stredné firmy. Na druhej strane, negatívnym príkladom je Španielsko, kde štvrtinu hrubého domáceho produktu tvorí stavebníctvo, ktoré je veľmi citlivé na ekonomické cykly a robí hospodárstvo zraniteľným.

Ako je to v prípade stredo- a východoeurópskych krajín?

Pre mňa je dobrým príkladom Poľsko, ako krajina, ktorá sa najlepšie vyrovnala s dôsledkami globálnej krízy. Navyše sa jej dobre darí stierať regionálne rozdiely, keď sa hlavný ekonomický potenciál krajiny nesústreďuje len do okolia Varšavy, ale aj do iných krajov a miest ako je Lodž, Wroclaw a podobne.

Taký recept však platí vo všeobecnosti aj pre iné krajiny s cieľom prekonať regionálne rozdiely, ktoré sú ekonomickým problémom...

Áno, platí. Vlády musia investovať nielen do rozvoja metropoly, ale aj miest druhej kategórie, aby boli zaujímavé pre investorov.

Ako konkrétne?

Napríklad podporou vzdelávania, vytváraním kvalitných škôl. Takisto je dôležité zlepšenie ich dostupnosti budovaním infraštruktúry ciest, letísk a podobne.

Regionálne rozdiely sú problémom aj na Slovensku, kde je podľa analýz rozdiel v príjmoch medzi východom a západom 40 percent. Ak hovoríte o dôležitosti infraštruktúry, môže tento rozdiel súvisieť aj s tým, že na Slovensku stále nie je priame diaľničné spojenie medzi hlavným mestom a východom krajiny?

Iste, je to problém. Zároveň by ste však nemali urobiť podobnú chybu, ako sa stala v Taliansku pri snahe podporiť zaostávajúce južné regióny. V 60-tych rokoch minulého storočia sa vybudovalo diaľničné spojenie severu a juhu krajiny s vierou, že to prekoná ekonomické zaostávanie južných regiónov. Prinieslo to však nečakané a negatívne vedľajšie efekty. Malé a stredné firmy na juhu Talianska neboli pripravené na väčšiu konkurenciu zo severu. A tak namiesto presunu výrobných kapacít a vzniku nových pracovných miest došlo napríklad v Kalábrii k opačnému procesu. Na juh vo veľkom množstve putoval tovar zo severu, ktorému neboli schopné tamojšie firmy konkurovať, skrachovali a zvýšila sa nezamestnanosť. Aby ste na Slovensku predišli takémuto vývoju, štát by mal v ekonomicky slabších regiónoch podporovať podnikateľov pri rozvíjaní priemyselných odvetví.