Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Revolúciu v oblasti zdieľania služieb v posledných rokoch priniesol internet a internetové platformy, ktoré sú rýchle a bezplatné.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) – Revolúciu v oblasti zdieľania služieb v posledných rokoch priniesol internet a internetové platformy, ktoré sú rýchle a bezplatné. V relácii TABLET.TV Ekonomika tu a teraz to povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak. Zdieľaná ekonomika podľa neho núti ľudí, ktorí vykonávajú tradičné remeslo, prispôsobovať sa novému fenoménu.
„Nejde o nič nové, už naši predkovia zdieľali rôzne veci a vedeli, čo to znamená prenajímať ich. To, čo zdieľaná ekonomika prináša dnes, je, že toto zdieľanie sa odohráva na internetových platformách. Je doň zapojené množstvo vo veľkej miere anonymných ľudí, čo v minulosti nebolo možné. Internet priniesol, že ľudia môžu spolu komunikovať a koordinovať sa bezplatne. Je to veľmi rýchle, online, toto je to, čo spustilo revolúciu v oblasti zdieľania,“ priblížil Chovanculiak.
Skutočnosť, že zdieľané služby môžu poskytovať aj ľudia, ktorí na to nemajú vzdelanie či oprávnenie, a teda by im spotrebitelia nemuseli dôverovať, riešia podľa neho internetové platformy dvoma spôsobmi. „Aj oni sami majú svoje pravidlá a podmienky, koho pustia na platformu a dovolia mu tam poskytovať služby. Zároveň využívajú reputačné mechanizmy, teda umožňujú aktérom hodnotiť, ako boli spokojní so službami, ktoré im boli poskytnuté, alebo poskytovateľom umožňujú hodnotiť zákazníkov,“ opísal analytik.
Ako dodal, údaje o počtoch používateľov platforiem ako Uber alebo Airbnb vo svete dokazujú, že ľudia považujú tieto mechanizmy za dostatočné a platformám dôverujú. Okrem zdieľania domov a bytov alebo poskytovania transportných služieb je v zahraničí bežné napríklad zdieľanie domáceho náradia, bicyklov, či dokonca večere. „Existuje veľký priestor pre rozširovanie zdieľanej ekonomiky. Môže to priniesť veľký úžitok do budúcnosti,“ domnieva sa Chovanculiak. Do roku 2025 by sa vraj zdieľaná ekonomika mala vyrovnať tradičnému sektoru v jednotlivých oblastiach.
Analytik poukázal tiež na to, že vlády na celom svete sa k internetovým platformám ponúkajúcim zdieľané služby stavajú rôzne. Niektoré ich zakázali už na začiatku, iné sa na ne snažili „napasovať“ už existujúce regulácie. Existujú však aj liberálnejší politici, ktorí umožňujú týmto službám fungovať. „Štát by mal vytvoriť rovnaké prostredie pre všetkých a zabezpečiť, aby pravidlá, ktoré platia pre každého podnikateľa, platili aj pre ľudí, ktorí poskytujú služby cez zdieľanú ekonomiku,“ uzavrel.
„Nejde o nič nové, už naši predkovia zdieľali rôzne veci a vedeli, čo to znamená prenajímať ich. To, čo zdieľaná ekonomika prináša dnes, je, že toto zdieľanie sa odohráva na internetových platformách. Je doň zapojené množstvo vo veľkej miere anonymných ľudí, čo v minulosti nebolo možné. Internet priniesol, že ľudia môžu spolu komunikovať a koordinovať sa bezplatne. Je to veľmi rýchle, online, toto je to, čo spustilo revolúciu v oblasti zdieľania,“ priblížil Chovanculiak.
Skutočnosť, že zdieľané služby môžu poskytovať aj ľudia, ktorí na to nemajú vzdelanie či oprávnenie, a teda by im spotrebitelia nemuseli dôverovať, riešia podľa neho internetové platformy dvoma spôsobmi. „Aj oni sami majú svoje pravidlá a podmienky, koho pustia na platformu a dovolia mu tam poskytovať služby. Zároveň využívajú reputačné mechanizmy, teda umožňujú aktérom hodnotiť, ako boli spokojní so službami, ktoré im boli poskytnuté, alebo poskytovateľom umožňujú hodnotiť zákazníkov,“ opísal analytik.
Ako dodal, údaje o počtoch používateľov platforiem ako Uber alebo Airbnb vo svete dokazujú, že ľudia považujú tieto mechanizmy za dostatočné a platformám dôverujú. Okrem zdieľania domov a bytov alebo poskytovania transportných služieb je v zahraničí bežné napríklad zdieľanie domáceho náradia, bicyklov, či dokonca večere. „Existuje veľký priestor pre rozširovanie zdieľanej ekonomiky. Môže to priniesť veľký úžitok do budúcnosti,“ domnieva sa Chovanculiak. Do roku 2025 by sa vraj zdieľaná ekonomika mala vyrovnať tradičnému sektoru v jednotlivých oblastiach.
Analytik poukázal tiež na to, že vlády na celom svete sa k internetovým platformám ponúkajúcim zdieľané služby stavajú rôzne. Niektoré ich zakázali už na začiatku, iné sa na ne snažili „napasovať“ už existujúce regulácie. Existujú však aj liberálnejší politici, ktorí umožňujú týmto službám fungovať. „Štát by mal vytvoriť rovnaké prostredie pre všetkých a zabezpečiť, aby pravidlá, ktoré platia pre každého podnikateľa, platili aj pre ľudí, ktorí poskytujú služby cez zdieľanú ekonomiku,“ uzavrel.
