Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda koaličného Smeru-SD v tejto súvislosti avizuje ďalšie rokovania s opozíciou.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Je veľká šanca, že by návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku mohol v parlamente prejsť. Myslí si to predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico. V tejto súvislosti avizuje ďalšie rokovania s opozíciou.
"Bez dohody vládnej väčšiny a opozície ústavný zákon nemôže prejsť. Je našou povinnosťou, ak to myslíme vážne s týmto ústavným zákonom, s opozíciou rokovať," uviedol v utorok na tlačovej konferencii.
Opozícia podľa neho avizuje, že má záujem na určitých zmenách v návrhu, týkajúcich sa úľav pre ženy, ktoré vychovali deti. Smer-SD má podľa Fica rovnaký názor, pracovne o tom rokoval aj s ministrom práce Jánom Richterom (Smer-SD).
"Predkladatelia návrhu ústavného zákona dostanú od nás podnety a budú o týchto podnetoch rokovať s opozíciou, ako by mohlo vyzerať ustanovenie, pokiaľ ide o ďalšie úľavy pre ženy. To, čo pripravilo ministerstvo práce, je veľmi zaujímavé a podnetné," dodal Fico.
Lídri parlamentných politických strán stále hľadajú konsenzus pri zmene Ústavy SR, ktorá má zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to v utorok uviedol jeho predseda Róbert Madej (Smer-SD). Samotná novela výborom neprešla, o jeden hlas sa totiž nenašla potrebná ústavná väčšina. Z koalície sa zdržal Peter Kresák (Most-Híd). Posledné slovo bude mať októbrové plénum.
Poslanci Smeru-SD zatiaľ navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".
Pri septembrovom hlasovaní o posunutí tejto zmeny ústavy do druhého čítania návrh podporilo 93 poslancov, čo je viac ako minimálne potrebná ústavná väčšina, ktorá sa bude vyžadovať pri definitívnom hlasovaní v októbri. Za návrh vtedy hlasovali aj niektorí opoziční poslanci, napríklad z hnutia Sme rodina a ĽSNS. Podporili ho aj niektorí poslanci koaličného Mosta-Híd, ktorý sa od začiatku k návrhu staval kriticky.
"Bez dohody vládnej väčšiny a opozície ústavný zákon nemôže prejsť. Je našou povinnosťou, ak to myslíme vážne s týmto ústavným zákonom, s opozíciou rokovať," uviedol v utorok na tlačovej konferencii.
Opozícia podľa neho avizuje, že má záujem na určitých zmenách v návrhu, týkajúcich sa úľav pre ženy, ktoré vychovali deti. Smer-SD má podľa Fica rovnaký názor, pracovne o tom rokoval aj s ministrom práce Jánom Richterom (Smer-SD).
"Predkladatelia návrhu ústavného zákona dostanú od nás podnety a budú o týchto podnetoch rokovať s opozíciou, ako by mohlo vyzerať ustanovenie, pokiaľ ide o ďalšie úľavy pre ženy. To, čo pripravilo ministerstvo práce, je veľmi zaujímavé a podnetné," dodal Fico.
Lídri parlamentných politických strán stále hľadajú konsenzus pri zmene Ústavy SR, ktorá má zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to v utorok uviedol jeho predseda Róbert Madej (Smer-SD). Samotná novela výborom neprešla, o jeden hlas sa totiž nenašla potrebná ústavná väčšina. Z koalície sa zdržal Peter Kresák (Most-Híd). Posledné slovo bude mať októbrové plénum.
Poslanci Smeru-SD zatiaľ navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".
Pri septembrovom hlasovaní o posunutí tejto zmeny ústavy do druhého čítania návrh podporilo 93 poslancov, čo je viac ako minimálne potrebná ústavná väčšina, ktorá sa bude vyžadovať pri definitívnom hlasovaní v októbri. Za návrh vtedy hlasovali aj niektorí opoziční poslanci, napríklad z hnutia Sme rodina a ĽSNS. Podporili ho aj niektorí poslanci koaličného Mosta-Híd, ktorý sa od začiatku k návrhu staval kriticky.
