Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zásadné zmeny sa podľa Hajšela dajú očakávať napríklad v osobnej doprave, ktorá sa rozdelí na mestskú s využitím malých elektromobilov a diaľkovú, kde bude treba využívať vodíkové automobily.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Legislatívny balík opatrení na zníženie emisií, ktorý predstavila Európska komisia, sa dotkne každého a v niektorých prípadoch sa budeme musieť uskromniť a zmeniť svoj spôsob života. Povedal to europoslanec Robert Hajšel (nominant Smer-SD) na štvrtkovej konferencii Fit for 55 a slovenská energetika organizovanej Slovenským plynárenským a naftovým zväzom.
"Nachádzame sa na istej križovatke a od terajších rozhodnutí záleží, ako bude vyzerať Európska únia,“ povedal Hajšel. „Všetkým musí záležať na tom, aby táto transformácia bola úspešná, aj keď si bude vyžadovať veľa úsilia a nielen investičného, ale aj istú zmenu paradigmy, ako sa dívame na to, čo teraz zažívame,“ povedal Hajšel. Zásadné zmeny sa podľa Hajšela dajú očakávať napríklad v osobnej doprave, ktorá sa rozdelí na mestskú s využitím malých elektromobilov a diaľkovú, kde bude treba využívať vodíkové automobily.
O konečnú podobu balíka Fit for 55 sa v súčasnosti vedú spory aj v Európskom parlamente (EP). Niektoré opatrenia totiž ovplyvnia životy ľudí tak, že by podľa Hajšela mohli skĺznuť do sociálnych nepokojov. „Zdá sa, že najväčším kameňom úrazu je práve zavádzanie nového systému ETS (systém obchodovania s emisiami) aj pre budovy, aj pre cestnú dopravu,“ spresnil Hajšel. Podľa europoslanca je návrh v súčasnej podobe v EP nepriechodný.
Pretože sa nová legislatíva dotkne všetkých odvetví a s vysokou pravdepodobnosťou zvýši ceny energií, tovarov aj služieb, pripravuje EK kompenzácie sociálnych vplyvov cez Európsky klimatický sociálny fond. Podľa Hajšela je však plánovaných 72 miliárd eur z tohto fondu pre celú Európsku úniu príliš málo na to, aby sa pokryli straty domácností.
Ako negatívne vníma rozšírenie smernice o požiadavky v sektore budov a priemyslu Ministerstvo hospodárstva SR. Štátny tajomník rezortu Karol Galek očakáva, že realizácia dodatočných opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti bude finančne aj technicky veľmi náročná, nakoľko tu už v minulosti prišlo k výrazným investíciám. Štát podľa Galeka môže ovplyvniť proces prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku využitím prostriedkov EÚ z plánu obnovy, štrukturálnych fondov a modernizačného fondu, ale tiež presadzovaním technologickej neutrality.
Jedným z príkladov je podpora zeleného vodíka, ktorého produkcia je však drahá a na území Slovenska technicky limitovaná. Výroba vodíka by sa však mohla vo veľkom rozvinúť z prebytočnej energie z jadrových elektrární. Tieto zdroje však zatiaľ medzi podporované bezuhlíkové technológie EÚ nezaradila.
"Nachádzame sa na istej križovatke a od terajších rozhodnutí záleží, ako bude vyzerať Európska únia,“ povedal Hajšel. „Všetkým musí záležať na tom, aby táto transformácia bola úspešná, aj keď si bude vyžadovať veľa úsilia a nielen investičného, ale aj istú zmenu paradigmy, ako sa dívame na to, čo teraz zažívame,“ povedal Hajšel. Zásadné zmeny sa podľa Hajšela dajú očakávať napríklad v osobnej doprave, ktorá sa rozdelí na mestskú s využitím malých elektromobilov a diaľkovú, kde bude treba využívať vodíkové automobily.
O konečnú podobu balíka Fit for 55 sa v súčasnosti vedú spory aj v Európskom parlamente (EP). Niektoré opatrenia totiž ovplyvnia životy ľudí tak, že by podľa Hajšela mohli skĺznuť do sociálnych nepokojov. „Zdá sa, že najväčším kameňom úrazu je práve zavádzanie nového systému ETS (systém obchodovania s emisiami) aj pre budovy, aj pre cestnú dopravu,“ spresnil Hajšel. Podľa europoslanca je návrh v súčasnej podobe v EP nepriechodný.
Pretože sa nová legislatíva dotkne všetkých odvetví a s vysokou pravdepodobnosťou zvýši ceny energií, tovarov aj služieb, pripravuje EK kompenzácie sociálnych vplyvov cez Európsky klimatický sociálny fond. Podľa Hajšela je však plánovaných 72 miliárd eur z tohto fondu pre celú Európsku úniu príliš málo na to, aby sa pokryli straty domácností.
Ako negatívne vníma rozšírenie smernice o požiadavky v sektore budov a priemyslu Ministerstvo hospodárstva SR. Štátny tajomník rezortu Karol Galek očakáva, že realizácia dodatočných opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti bude finančne aj technicky veľmi náročná, nakoľko tu už v minulosti prišlo k výrazným investíciám. Štát podľa Galeka môže ovplyvniť proces prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku využitím prostriedkov EÚ z plánu obnovy, štrukturálnych fondov a modernizačného fondu, ale tiež presadzovaním technologickej neutrality.
Jedným z príkladov je podpora zeleného vodíka, ktorého produkcia je však drahá a na území Slovenska technicky limitovaná. Výroba vodíka by sa však mohla vo veľkom rozvinúť z prebytočnej energie z jadrových elektrární. Tieto zdroje však zatiaľ medzi podporované bezuhlíkové technológie EÚ nezaradila.
