Brusel 1. júna (TASR) - Už niekoľko dní si zvykajú zamestnanci Slovenského zastúpenia pri NATO na moderné a lepšie vybavené priestory, ktoré im ponúka nové bruselské sídlo Severoatlantickej aliancie. Posun voči podmienkam v starej budove je badateľný, uviedol veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík.

Predstavitelia aliancie hovoria o sume 1,17 miliardy eur. Obsahuje všetky náklady spojené s novým sídlom - od búrania vojenského letiska belgickej armády, cez výstavbu, zariaďovanie, bezpečnosť a presťahovanie okolo 4200 ľudí a 5,9 km dokumentov do novej budovy. Budú v nej sídliť delegácie všetkých 29 členských štátov, päť agentúr NATO a zamestnanci organizácie.

Pôvodné sídlo bolo údajne projektované ako vojenská nemocnica. S pribúdaním nových členov sa dosť "improvizovane" rozrastalo do vnútorných priestorov areálu. Spojenci sa na výstavbe nového sídla dohodli v roku 1999, stavať sa začalo až v roku 2015.

Do nového sídla sa presťahujú len členské krajiny NATO. Delegácia Ruska pri NATO, delegácie kandidátskych krajín (Gruzínsko, Ukrajina) a partnerov z EÚ (Fínsko a Švédsko), zostanú "za cestou" oproti novému sídlu. Presťahujú sa však do jednej spoločnej budovy.

Zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová novinárom pripomenula, že v hlavnej zasadačke (Miestnosť č. 1) starej budovy sa zrodili dôležité rozhodnutia. Prvýkrát došlo k aktivácii článku 5 (po teroristických útokoch na USA v septembri 2001), rokovalo sa o zjednotení Nemecka, rozširovaní aliancie, či o spoločných postupoch voči Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine.

"Keby tieto steny vedeli rozprávať, mali by čo povedať. A občas by aj mlčali," opísala atmosféru rokovaní, kde má každá krajina rovnako silný hlas. Podľa nej sa historická zasadačka na istý čas zachová a nevylúčila, že jej vybavenie raz bude súčasťou Múzea NATO.

Nová Miestnosť č. 1, v novom, inteligentnom a ekologicky šetrnom sídle aliancie, je oveľa priestrannejšia, modernejšia, výborne ozvučená a zaistená proti odpočúvaniu. Okrúhly stôl má 51 kresiel, čo je v znamení flexibility rokovaní, keď sa počet národných delegácií rozrastie o návštevy. V hlavnej zasadačke sa ročne odohrá okolo 5000 pracovných mítingov.

Slovensko má kancelárie na 4. poschodí v jednom z ľavých krídiel budovy, ktorá z vtáčej perspektívy má podobu spájajúcich sa prstov dvoch rúk. Hlavná budova má šesť obývaných poschodí a okrem pracovných miestností pre národné delegácie obsahuje 1365 kancelárií pre zamestnancov. Najviac plochy (4,5 poschodia) zaberá americká delegácia, potom francúzska a kanadská.

Nové sídlo má vlastné zdroje energie, využíva zber dažďovej vody a geotermálnu vodu, je tam inteligentné riadenie svetiel a lepšej viditeľnosti napomáhajú aj veľké sklenené plochy (70.200 štvorcových metrov skla).

Multifunkčná budova je rozľahlá. Ústredné átrium má dĺžku 245 metrov a bočné krídla budovy merajú 165 metrov. Zamestnanci denne prejdú po budove okolo šesť kilometrov. Nové sídlo je pripravené aj na návštevníkov, lebo denne do aliancie zavíta od 500 do 1000 ľudí, a tiež na rozširovanie aliancie v budúcnosti.

"Je to tu vzdušnejšie a väčšie. Máme bližšie k rokovacím miestnostiam," opísal prvé pocity z nového sídla Javorčík. Dodal, že všetky štyri rezorty zastupujúce SR majú vlastné priestory a kancelárie. Pripomenul určitú "strategickosť" slovenskej delegácie, ktorá sídli dve poschodia nad generálnym tajomníkom NATO a hneď vedľa americkej delegácie.

Javorčík zdôraznil, že nové sídlo bude dobre pripravené na júlový summit NATO, o ktorom budú na budúci týždeň - už v novej budove - rokovať ministri obrany aliancie.

Pred vchodom do budovy je kúsok z Berlínskeho múra a tiež kus deformovanej konštrukcie jednej z dvoch budov Svetového obchodného centra v New Yorku zničených útokmi z 11. septembra 2001. Oceľový podstavec pod tento "symbol" bol vyrobený na Slovensku, v Ružomberku.

spravodajca TASR Jaromír Novak