Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektoré z konsolidačných opatrení, ktoré predstavila vláda, podľa Radoslava Procházku navodzujú dojem, že chce, aby firmy odchádzali do zahraničia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. júna (TASR) - Kritika opozície, ktorá hovorí o odchode veľkých firiem zo Slovenska pre zmeny v daňovom systéme, nie je oprávnená. "Mnohé z tých firiem, o ktorých hovoríte, ktoré prinášajú veľa pracovných miest, neplatia dane, pretože dostali daňové prázdniny," upozornil dnes v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Je presvedčený, že argumenty opozičných strán sú neopodstatnené a firmy sa pri rozhodovaní neriadia prioritne nastavením daňového systému. Ilustroval to na príklade Českej republiky. "Má vyššie dane ako my. Za uplynulé dva roky prišlo do Čiech viacej investorov. Majú dokonca v niektorých oblastiach ešte stále ďaleko vyššie náklady v daňovej oblasti ako na Slovensku a napriek tomu boli lákavejšie. Čiže, to nie je vždy o daniach," podčiarkol.
Opačný názor zastáva parlamentný poslanec za KDH Radoslav Procházka. Niektoré z konsolidačných opatrení, ktoré predstavila vláda, podľa neho navodzujú dojem, že chce, aby firmy odchádzali do zahraničia. "Pri viacerých z opatrení, dúfam, že to je len nejaký tlačiarenský škriatok... Ak nie, tak mne ako najpravdepodobnejšie z toho vychádza nejaká tajná dohoda našej vlády s cyperskou o tom, že naša vláda urobí všetko preto, aby naše podniky, ktoré môžu, odchádzali offshore a zakladali si firmy v iných daňových domiciloch. Ja dúfam, že viaceré zo spomenutých opatrení slúžia ako vyjednávacia báza, aby sa malo z čoho ustúpiť," komentoval Procházka. Ak by tieto zmeny skutočne prešli, hrozí podľa neho, že sa na daniach vyberie podstatne menej ako pri súčasnom nastavení.
Je presvedčený, že argumenty opozičných strán sú neopodstatnené a firmy sa pri rozhodovaní neriadia prioritne nastavením daňového systému. Ilustroval to na príklade Českej republiky. "Má vyššie dane ako my. Za uplynulé dva roky prišlo do Čiech viacej investorov. Majú dokonca v niektorých oblastiach ešte stále ďaleko vyššie náklady v daňovej oblasti ako na Slovensku a napriek tomu boli lákavejšie. Čiže, to nie je vždy o daniach," podčiarkol.
Opačný názor zastáva parlamentný poslanec za KDH Radoslav Procházka. Niektoré z konsolidačných opatrení, ktoré predstavila vláda, podľa neho navodzujú dojem, že chce, aby firmy odchádzali do zahraničia. "Pri viacerých z opatrení, dúfam, že to je len nejaký tlačiarenský škriatok... Ak nie, tak mne ako najpravdepodobnejšie z toho vychádza nejaká tajná dohoda našej vlády s cyperskou o tom, že naša vláda urobí všetko preto, aby naše podniky, ktoré môžu, odchádzali offshore a zakladali si firmy v iných daňových domiciloch. Ja dúfam, že viaceré zo spomenutých opatrení slúžia ako vyjednávacia báza, aby sa malo z čoho ustúpiť," komentoval Procházka. Ak by tieto zmeny skutočne prešli, hrozí podľa neho, že sa na daniach vyberie podstatne menej ako pri súčasnom nastavení.
Kaliňák: Najväčší konsolidačný návrh opozície má hodnotu 50 miliónov eur
Najväčšie opatrenie na konsolidáciu verejných financií, s ktorým doteraz prišli opozičné strany za vládnym Smerom-SD, ponúklo SDKÚ-DS. Jeho hodnota bola na úrovni asi 50 miliónov eur a podľa podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bolo nie veľmi realizovateľné. Vláda pritom do konca roka 2013 potrebuje získať viac ako 1,5 miliardy eur.
"Dnes som bol svedkom diskusie opozície, v rámci ktorej vôbec nehovorila o Slovensku, o tom, kam chce posunúť Slovensko alebo jeho občanov, ale hovorila o tom, že chce poraziť socialistov, chce poraziť Smer," povedal Kaliňák v dnešnej diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Komentoval tak diskusiu štyroch lídrov opozičných strán - OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS, ktorú dnes vysielala spravodajská TA3. Súčasná vláda podľa neho pripravuje na nasledujúce dva roky toľko opatrení, na ktoré by stredopravé strany potrebovali ďalších 20 rokov.
O potrebe významných dohôd, ktoré by išli nad rámec politickej ideológie hovoril aj jeho diskusný oponent, poslanec NR SR za KDH Radoslav Procházka. Podľa neho však nezáujem o spoločnú dohodu je na strane sociálnych demokratov. "Oni dnes analyzujú, skúmajú, nechcú sa pomýliť a zároveň predseda vlády (Robert Fico, Smer-SD) povie: Do piatka sa vyjadrite, alebo zostaňte ticho. Toto je hľadanie dohody pre Slovensko?" pýtal sa Kaliňáka Procházka.
Hlavnou témou ich diskusie boli avizované zmeny v druhom pilieri dôchodkového sporenia. "To je proste jeden absolútne neférový úder pod pás, pretože štát dnes predstiera, že je schopný uniesť garancie za záväzky, ku ktorým sa dnes hlási, ale to je absolútna lotéria," povedal na margo pripravovaných zmien poslanec KDH.
Poukázal na to, že predstavitelia vlády dnes pri zásahoch do druhého piliera argumentujú situáciou v Česku. Podľa Procházku však práve štruktúra dôchodkového zabezpečenia v susednej krajine je v súčasnosti cieľom kritiky Európskej komisie. "My ideme smerom, o ktorom už dnes EÚ hovorí, že je cestou späť," podčiarkol. Vláda sa podľa neho hlási k záväzkom, ktoré nebude v budúcnosti schopná realizovať.
Kaliňák však plánované zásahy obhajuje. Súčasné nastavenie dôchodkového systému na Slovensku je podľa jeho slov neudržateľné, na čom sa zhodli aj všetci sociálni partneri zastúpení v Rade solidarity a rozvoja. "Ten systém je nafúknutá bublina," poznamenal Kaliňák.
Svoju argumentáciu ilustroval na príklade svojej matky. Ak by bola v druhom pilieri, podľa jeho prepočtu, dnes, 19 rokov po odchode do dôchodku, by poberala sumu zhruba o tretinu nižšiu. "Štát je určite väčším garantom týchto vecí ako súkromná firma, ktorej ide o zisk a ktorej životnosť je naozaj relatívna," uzavrel.
Najväčšie opatrenie na konsolidáciu verejných financií, s ktorým doteraz prišli opozičné strany za vládnym Smerom-SD, ponúklo SDKÚ-DS. Jeho hodnota bola na úrovni asi 50 miliónov eur a podľa podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bolo nie veľmi realizovateľné. Vláda pritom do konca roka 2013 potrebuje získať viac ako 1,5 miliardy eur.
"Dnes som bol svedkom diskusie opozície, v rámci ktorej vôbec nehovorila o Slovensku, o tom, kam chce posunúť Slovensko alebo jeho občanov, ale hovorila o tom, že chce poraziť socialistov, chce poraziť Smer," povedal Kaliňák v dnešnej diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Komentoval tak diskusiu štyroch lídrov opozičných strán - OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS, ktorú dnes vysielala spravodajská TA3. Súčasná vláda podľa neho pripravuje na nasledujúce dva roky toľko opatrení, na ktoré by stredopravé strany potrebovali ďalších 20 rokov.
O potrebe významných dohôd, ktoré by išli nad rámec politickej ideológie hovoril aj jeho diskusný oponent, poslanec NR SR za KDH Radoslav Procházka. Podľa neho však nezáujem o spoločnú dohodu je na strane sociálnych demokratov. "Oni dnes analyzujú, skúmajú, nechcú sa pomýliť a zároveň predseda vlády (Robert Fico, Smer-SD) povie: Do piatka sa vyjadrite, alebo zostaňte ticho. Toto je hľadanie dohody pre Slovensko?" pýtal sa Kaliňáka Procházka.
Hlavnou témou ich diskusie boli avizované zmeny v druhom pilieri dôchodkového sporenia. "To je proste jeden absolútne neférový úder pod pás, pretože štát dnes predstiera, že je schopný uniesť garancie za záväzky, ku ktorým sa dnes hlási, ale to je absolútna lotéria," povedal na margo pripravovaných zmien poslanec KDH.
Poukázal na to, že predstavitelia vlády dnes pri zásahoch do druhého piliera argumentujú situáciou v Česku. Podľa Procházku však práve štruktúra dôchodkového zabezpečenia v susednej krajine je v súčasnosti cieľom kritiky Európskej komisie. "My ideme smerom, o ktorom už dnes EÚ hovorí, že je cestou späť," podčiarkol. Vláda sa podľa neho hlási k záväzkom, ktoré nebude v budúcnosti schopná realizovať.
Kaliňák však plánované zásahy obhajuje. Súčasné nastavenie dôchodkového systému na Slovensku je podľa jeho slov neudržateľné, na čom sa zhodli aj všetci sociálni partneri zastúpení v Rade solidarity a rozvoja. "Ten systém je nafúknutá bublina," poznamenal Kaliňák.
Svoju argumentáciu ilustroval na príklade svojej matky. Ak by bola v druhom pilieri, podľa jeho prepočtu, dnes, 19 rokov po odchode do dôchodku, by poberala sumu zhruba o tretinu nižšiu. "Štát je určite väčším garantom týchto vecí ako súkromná firma, ktorej ide o zisk a ktorej životnosť je naozaj relatívna," uzavrel.
