Podľa doteraz platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) - Novelou zákona o náhradnom výživnom štát pomôže tým, ktorí to potrebujú. Uviedol to poslanec Róbert Madej (Smer-SD), ktorý je jedným z predkladateľov novely, ktorú vrátila do parlamentu na opakované prerokovanie prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Prezidentka novelu vetovala, pretože je presvedčená, že by mohla viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. Z právnej normy navrhla vypustiť ustanovenie o sprísnení trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Madej upozornil na to, že v praxi sa stáva, že povinné osoby niekedy aj úmyselne dva mesiace nezaplatia výživné, lebo vedia, že nepáchajú trestný čin. "Tretí mesiac by už bolo možné podať trestné oznámenie. V prípade skrátenia tejto doby už nastáva možnosť naplniť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. To znamená, špekulatívne správanie zužujeme," tvrdí Madej.
Sprísnenie tejto lehoty má podľa neho aj iný dôvod. "Keď niekto dva mesiace neplatí, začne vyšetrovanie, môže byť vznesené obvinenie a až do záverečnej porady súdu môže obžalovaný kedykoľvek splniť podmienky účinnej ľútosti, doplatiť výživné a trestné konanie sa zastavuje," tvrdí Madej.
Tiež uviedol, že plénum by nemalo zabúdať na hlavné ciele tejto novely. "Zvyšujeme maximálne možné poskytnuté náhradné výživné, rovnako sa týmto návrhom zákona zvyšuje maximálny limit príjmu, do ktorého sa náhradné výživné poskytne," upozornil Madej a poprosil poslancov o schválenie novely v pôvodnom znení.
Nezaradená poslankyňa Soňa Gaborčáková upozornila však na možné problémy náhradných rodičov pri náhradnom výživnom. "Nestačí posunúť hranicu čistého príjmu rodiča, ak hovoríme o náhradnom rodičovi. Spravodlivejšie je nezarátavať opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti do príjmu pre účely náhradného výživného," myslí si Gaborčáková. V opačnom prípade budú mať problém podľa nej náhradní rodičia. "Ak zvyšujeme sumy, ak vždy berieme opakovaný príspevok ako keby to bol príspevok rodiča a nie dieťaťa, tak naozaj darmo my v zákone navýšime hranicu, keď sa tam budú zarátavať aj príspevky, ktoré idú priamo na dieťa," dodala Gaborčáková.
Podľa doteraz platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom. Platí, že ak povinná osoba neplatí minimálne tri mesiace výživné, tak sa môže dotknutý rodič dieťaťa obrátiť na úrad práce v okrese, v ktorom býva, a požiadať štát, aby vyplatil náhradné výživné. Musí však priniesť viaceré dokumenty, napríklad potvrdenie o výške výživného, potvrdenie, že tri mesiace prebieha exekučné konanie a vymáhanie je neúspešné. Okrem toho je výška náhradného výživného obmedzená príjmovými limitmi. Maximálne náhradné výživné je do výšky 1,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 115 eur, a rodič s jedným dieťaťom nemôže mať čistý príjem vyšší ako 673 eur.
Podľa novely Smeru-SD sa však tieto podmienky zmenia. Trojmesačná lehota sa zníži na dva mesiace, tiež sa upraví aj limit príjmu. Po novom sa zvýši aj príjem rodiča, a to na 1010 eur, a maximálna výška náhradného výživného má byť 350 eur.
Prezidentka novelu vetovala, pretože je presvedčená, že by mohla viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. Z právnej normy navrhla vypustiť ustanovenie o sprísnení trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Madej upozornil na to, že v praxi sa stáva, že povinné osoby niekedy aj úmyselne dva mesiace nezaplatia výživné, lebo vedia, že nepáchajú trestný čin. "Tretí mesiac by už bolo možné podať trestné oznámenie. V prípade skrátenia tejto doby už nastáva možnosť naplniť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. To znamená, špekulatívne správanie zužujeme," tvrdí Madej.
Sprísnenie tejto lehoty má podľa neho aj iný dôvod. "Keď niekto dva mesiace neplatí, začne vyšetrovanie, môže byť vznesené obvinenie a až do záverečnej porady súdu môže obžalovaný kedykoľvek splniť podmienky účinnej ľútosti, doplatiť výživné a trestné konanie sa zastavuje," tvrdí Madej.
Tiež uviedol, že plénum by nemalo zabúdať na hlavné ciele tejto novely. "Zvyšujeme maximálne možné poskytnuté náhradné výživné, rovnako sa týmto návrhom zákona zvyšuje maximálny limit príjmu, do ktorého sa náhradné výživné poskytne," upozornil Madej a poprosil poslancov o schválenie novely v pôvodnom znení.
Nezaradená poslankyňa Soňa Gaborčáková upozornila však na možné problémy náhradných rodičov pri náhradnom výživnom. "Nestačí posunúť hranicu čistého príjmu rodiča, ak hovoríme o náhradnom rodičovi. Spravodlivejšie je nezarátavať opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti do príjmu pre účely náhradného výživného," myslí si Gaborčáková. V opačnom prípade budú mať problém podľa nej náhradní rodičia. "Ak zvyšujeme sumy, ak vždy berieme opakovaný príspevok ako keby to bol príspevok rodiča a nie dieťaťa, tak naozaj darmo my v zákone navýšime hranicu, keď sa tam budú zarátavať aj príspevky, ktoré idú priamo na dieťa," dodala Gaborčáková.
Podľa doteraz platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom. Platí, že ak povinná osoba neplatí minimálne tri mesiace výživné, tak sa môže dotknutý rodič dieťaťa obrátiť na úrad práce v okrese, v ktorom býva, a požiadať štát, aby vyplatil náhradné výživné. Musí však priniesť viaceré dokumenty, napríklad potvrdenie o výške výživného, potvrdenie, že tri mesiace prebieha exekučné konanie a vymáhanie je neúspešné. Okrem toho je výška náhradného výživného obmedzená príjmovými limitmi. Maximálne náhradné výživné je do výšky 1,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 115 eur, a rodič s jedným dieťaťom nemôže mať čistý príjem vyšší ako 673 eur.
Podľa novely Smeru-SD sa však tieto podmienky zmenia. Trojmesačná lehota sa zníži na dva mesiace, tiež sa upraví aj limit príjmu. Po novom sa zvýši aj príjem rodiča, a to na 1010 eur, a maximálna výška náhradného výživného má byť 350 eur.