Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S využitím zemného plynu ako náhrady za fosílne palivá v najbližších dekádach ráta veľká časť krajín.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Európska komisia predpokladá, že podiel zemného plynu v energetickom mixe bude stabilný, dokonca možno do roku 2030 porastie. Potom bude zrejme klesať jeho podiel v prospech dekarbonizovaných a zelených plynov. Európska investičná banka by mala od roku 2022 financovať len plynárenské projekty vedúce k dekarbonizácii. Podľa generálneho riaditeľa Eustreamu Rastislava Ňukoviča je však obmedzenie podpory EÚ do plynárenstva predčasné.
"Treba povedať, že klimatický problém je veľmi vážny problém a musíme ho riešiť. Len sa trochu obávame, že to, akým spôsobom na to ide Európa, nie je úplne správna cesta," povedal Ňukovič v podcaste Slovenského plynárenského a naftového zväzu. S využitím zemného plynu ako náhrady za "špinavšie" fosílne palivá v najbližších dekádach ráta veľká časť krajín. V kombinácii s využívaním už osvedčených zelených technológií na výrobu energie je to podľa Ňukoviča najrýchlejšia a najlacnejšia cesta k zníženiu emisií skleníkových plynov.
Pološtátny prepravca plynu Eustream sa podľa jeho generálneho riaditeľa zaoberá aj možnosťami prepravy bioplynu a vodíka. "Stále sú to však technológie, ktoré sú ešte vo vývoji a stále nie je jasné, či budú použiteľné tak, ako európska stratégia predpokladá," povedal Ňukovič. Prechod na tieto technológie by sa podľa neho preto mal rozložiť na dlhšie časové obdobie.
Podľa Ňukoviča by prostriedky plánované na podporu nových technológií viac prospeli ekológii, keby ich Európa investovala do osvedčených technológií v iných častiach sveta. "Peniaze sa tak nestratia, budú investované, budú mať masívny pozitívny príspevok ku klimatickým zmenám a zároveň budú prinášať nejakú návratnosť," zdôraznil Ňukovič. Európa je totiž už v súčasnosti na špici v znižovaní emisií skleníkových plynov a vo využívaní zelených technológií, zatiaľ čo v iných častiach sveta, naopak, ich produkcia rastie. Na celosvetovej produkcii oxidu uhličitého sa starý kontinent podieľa iba niečo viac ako 12 percentami. V roku 2019 celosvetové emisie dosiahli výšku 33 gigaton oxidu uhličitého.
"Treba povedať, že klimatický problém je veľmi vážny problém a musíme ho riešiť. Len sa trochu obávame, že to, akým spôsobom na to ide Európa, nie je úplne správna cesta," povedal Ňukovič v podcaste Slovenského plynárenského a naftového zväzu. S využitím zemného plynu ako náhrady za "špinavšie" fosílne palivá v najbližších dekádach ráta veľká časť krajín. V kombinácii s využívaním už osvedčených zelených technológií na výrobu energie je to podľa Ňukoviča najrýchlejšia a najlacnejšia cesta k zníženiu emisií skleníkových plynov.
Pološtátny prepravca plynu Eustream sa podľa jeho generálneho riaditeľa zaoberá aj možnosťami prepravy bioplynu a vodíka. "Stále sú to však technológie, ktoré sú ešte vo vývoji a stále nie je jasné, či budú použiteľné tak, ako európska stratégia predpokladá," povedal Ňukovič. Prechod na tieto technológie by sa podľa neho preto mal rozložiť na dlhšie časové obdobie.
Podľa Ňukoviča by prostriedky plánované na podporu nových technológií viac prospeli ekológii, keby ich Európa investovala do osvedčených technológií v iných častiach sveta. "Peniaze sa tak nestratia, budú investované, budú mať masívny pozitívny príspevok ku klimatickým zmenám a zároveň budú prinášať nejakú návratnosť," zdôraznil Ňukovič. Európa je totiž už v súčasnosti na špici v znižovaní emisií skleníkových plynov a vo využívaní zelených technológií, zatiaľ čo v iných častiach sveta, naopak, ich produkcia rastie. Na celosvetovej produkcii oxidu uhličitého sa starý kontinent podieľa iba niečo viac ako 12 percentami. V roku 2019 celosvetové emisie dosiahli výšku 33 gigaton oxidu uhličitého.
