Bratislava 28. novembra (TASR) - O ťažbe uhlia na hornej Nitre bude vláda rokovať 6. decembra. Oznámil to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) na margo materiálu "Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny," ktorý je aktuálne v pripomienkovom konaní.

"Na tomto dokumente sa musel podieľať každý, aj Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), aj samospráva, aj podnikateľské subjekty, aj tretí sektor. Tento materiál je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Predložíme ho na vládu 6. decembra, urobíme k tomu veľkú tlačová konferenciu aj s ministrom hospodárstva, so zapracovaním pripomienok, ktoré prídu. HBP sa na materiáli museli podieľať, pretože sa ich bezprostredne týka, lebo predstavujú takmer 4200 aktívnych baníkov," povedal vicepremiér.

Predmetný materiál je podľa Rašiho o tom, že sa končí podpora výroby elektrickej energie (z uhlia) v roku 2023. "Musia sa predložiť riešenia, čo bude ďalej s baňami, lebo sa nedá prestať ťažiť zo dňa na deň, nemôžu sa nechať bane otvorené. Najdôležitejšia je pre mňa otázka, čo bude s ľuďmi, čo bude s celým regiónom, s dopravnou infraštruktúrou, aké náhradné riešenia nájdeme," dodal Raši. V predmetnom materiáli nie je podľa jeho slov zmienka o tom, či by sa ťažba uhlia na hornej Nitre mala urýchľovať alebo spomaľovať.

Na materiáli k transformácii hornej Nitry sa museli podľa Rašiho podieľať aj HBP

Na materiáli ohľadom problematiky transformácie hornej Nitry v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny sa musel podieľať každý, aj Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), samospráva, podnikateľské subjekty a tretí sektor. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) tak v stredu reagoval na vyjadrenia aktivistov Greenpeace, ktorí skoro ráno vyliezli na ťažobnú vežu v areáli HBP v Novákoch.

"HBP sa museli na materiáli podieľať, lebo sa ich bezprostredne týka, ide o 4000 aktívnych baníkov," podčiarkol Raši.

Vyjadrenia Greenpeace ohľadom zrýchlenia ťažby, o ktorých sa má podľa aktivistov hovoriť aj v materiáli, podľa svojich slov nepočul. "Určite, keď si prečítajú materiál, sa upokoja, v materiáli som nevidel zmienku o tom, že by sa mala ťažba urýchľovať alebo spomaľovať," reagoval. Raši zároveň avizoval, že materiál, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by mal jeho úrad predložiť na vládu už v decembri.

"My nechceme, aby sa to skončilo zajtra, chceme nájsť postupný plán útlmu baníctva o tom, akým spôsobom chceme transformovať región. O tomto materiáli sa dá ešte diskutovať, či tam niečo dodáme ešte v rámci opatrení alebo niečo uberieme. Ja sa vôbec nebránim tejto diskusii," doplnil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) s tým, že rezort hospodárstva v tejto chvíli hovorí, že ide skrátiť obdobie z roku 2030 na 2023 a v tomto roku prestane dotovať novácke elektrárne pri výrobe elektriny z domáceho uhlia. "Tvrdenia o skoršom odbúravaní zásob, teda že do roku 2023 by sa účelovo spálil objem uhlia podobný ako do roku 2030, je v rozpore s technickými možnosťami nováckej elektrárne. Elektráreň v Novákoch bude vyrábať podporovanú elektrinu buď v rovnakom alebo dokonca v menšom ročnom objeme ako doteraz. Zdôrazňujeme, že štát podporuje výhradne výrobu elektriny v ENO z uhlia a nie dobývanie uhlia,“ dodal pre TASR komunikačný odbor rezortu hospodárstva.

Aktivisti z Greenpeace ráno na ťažobnej veži vyvesili transparent s nápisom "skončite dobu uhoľnú". Protestujú tak proti podľa nich deštruktívnej a neefektívnej ťažbe a spaľovaniu uhlia na Slovensku. Aktivisti sa domnievajú, že rok 2023 by mal byť aj termínom, ku ktorému by sa dal urobiť celý útlm energetického uhlia na Slovensku. Na tvorbe materiálu ohľadom transformácie sa podľa nich podieľali aj HBP, pričom ide podľa nich o dokument, ktorý obsahuje harmonogram zatvárania baní, ale s tým, že uhlie sa má vyťažiť všetko, ale rýchlejšie. "Nerieši to všetko hnedé uhlie na Slovensku, len bane, ktoré sú otvorené v regióne hornej Nitry. Dokument nespomína otázku 12. ťažobného poľa a taktiež sa netýka bane Čáry, ktorá má byť ďalej otvorená," uviedla Júlia Sokolovičová z Greenpeace Slovensko.

HBP v reakcii na protest uviedli, že konanie aktivistov si vynútilo okamžité odstavenie ťažného zariadenia, zastavenie ťažby uhlia a nepretržitej banskej prevádzky. Navyše podľa nich aktivisti ohrozili bezpečnosť a životy 342 baníkov, ktorí sa nachádzali v tom čase v podzemí, a bezpečnosť banskej prevádzky. Spoločnosť podala i trestné oznámenie z dôvodu možného spáchania viacerých trestných činov. "Túto aktivitu organizácie Greenpeace považujeme za pokračovanie účelových útokov voči našej spoločnosti, vychádzajúcich z neznalosti odbornej problematiky, neobjektívnych, neaktuálnych a zavádzajúcich informácií o poškodzovaní životného prostredia, ovzdušia a vôd na hornej Nitre," vyhlásila tlačová hovorkyňa firmy Adriana Siváková.

Protestnou akciou sa už zaoberá aj polícia, ktorá vo veci vykonáva vyšetrovanie, potvrdil trenčiansky krajský policajný hovorca Pavol Kudlička.