Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štáty, ktoré sú prijímateľmi eurofondov, na ňom vyjadrili záujem o zjednodušenie a efektívnosť a o väčšiu tematickú flexibilitu.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 30. novembra (TASR) - Podpredseda vlády SR Richard Raši (Smer-SD) sa v piatok v Bruseli zúčastnil na rokovaní Rady pre všeobecné záležitosti, ktoré sa venovalo budúcnosti eurofondov po roku 2020. Predstavil tam spoločnú deklaráciu, ktorú vo štvrtok (29. 11.) prijalo 14 štátov na bratislavskom premiérskom samite Priateľov kohézie. Informoval o tom odbor komunikácie a protokolu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
"Členský štát by mal mať na národnej úrovni možnosť rozhodnúť sa, do ktorých oblastí bude prioritne smerovať európske zdroje. Navrhovaná miera flexibility v rámci tematickej koncentrácie nezohľadňuje špecifické potreby jednotlivých slovenských regiónov," vyhlásil vicepremiér pre investície a informatizáciu, ktorý v rade tlmočil spoločné vyhlásenie prijaté na štvrtkovom samite Priateľov kohézie v Bratislave. Štáty, ktoré sú prijímateľmi eurofondov, na ňom vyjadrili záujem o zjednodušenie a efektívnosť a o väčšiu tematickú flexibilitu.
Rovnaké požiadavky pomenovali aj krajiny Vyšehradskej skupiny, Bulharska a Chorvátska vo svojom spoločnom vyhlásení na ministerskom samite V4 + 4, ktorý sa konal v Bratislave 24. októbra. Krajiny tiež požadujú, aby sa audity a kontroly zameriavali viac na výsledok ako na dodržiavanie formalít, a nesúhlasia so zavedením pravidla n+2. To by znamenalo, že po skončení sa programového obdobia by členské štáty mali na dočerpanie financií iba dva roky namiesto troch, ktoré platia teraz. Hrozba dekomitmentu (vrátenia nevyčerpaných peňazí) by tak bola omnoho vyššia.
Na margo návrhov rakúskeho predsedníctva Raši uviedol, že Slovensko súhlasí s väčšinou z nich. "Podporujeme napríklad programovanie eurofondov na celé sedemročné programové obdobie. Strednodobé preskúmanie programov sa nám zdá ako dostatočný nástroj na flexibilnú reakciu v krajinách, kde dôjde k zmenám priorít alebo sa objavia nové výzvy. Sme radi, že Partnerská dohoda zostane povinným dokumentom pre väčšinu členských štátov," dodal. Zároveň vyjadril podporu aj navrhovaným zmenám v programoch európskej územnej spolupráce Interreg, ale iba s podmienkou, že nepríde k zníženiu zdrojov na cezhraničnú spoluprácu.
Vicepremiér zdôraznil, že nemožno súhlasiť s návrhom Európskej komisie trestať členské štáty prepadnutím eurofondov v prípade, ak potrebujú viac času na splnenie základných podmienok. Tie musia byť jasne definované a nielen Slovensko, ale aj jeho partneri z V4 + 4 trvajú na tom, aby aj ich posudzovanie malo jasné pravidlá. "Nemôže sa stať, že Komisia prijme smernicu, a kým ju členské štáty stihnú implementovať do svojej legislatívy, budú mať pozastavené čerpanie," dodal Raši.
Skupina Priatelia kohézie na stretnutí v Bratislave prijala 29. novembra k novému viacročnému finančnému rámcu (MFF - Multiannual Financial Framework) spoločnú deklaráciu, ktorej cieľom je vyslať signál o odhodlaní tejto skupiny štátov podporovať ambiciózny rozpočet EÚ s dostatkom zdrojov na dve hlavné tradičné politiky, a to politiku súdržnosti a Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP), ako aj s primeranými zdrojmi riešiť nové výzvy, ako sú bezpečnosť, obrana, zmena klímy alebo migrácia. Oznámili to vo štvrtok na brífingu po skončení sa stretnutia premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a eurokomisár Maroš Šefčovič. Premiér označil samit za "veľmi efektívny".
Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na Bratislavskom hrade, sa zúčastnili predsedovia vlád Česka, Estónska, Chorvátska, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska, vysokí predstavitelia Bulharska, Cypru, Litvy, Lotyšska, Rumunska, Talianska, Portugalska a Grécka, ako aj podpredseda Európskej komisie Šefčovič, eurokomisár Günther Oettinger a viceprezident EIB Vazil Hudák.
Prvé stretnutie skupiny Priateľov kohézie sa uskutočnilo v júni 2012 v Bukurešti, v októbri toho istého roku sa členovia skupiny zišli aj v Bratislave, po šiestich rokoch sa teda Priatelia kohézie v Bratislave stretávajú znovu.
Skupina Priatelia kohézie voľne združuje krajiny, ktoré sú tzv. čistými prijímateľmi finančných prostriedkov politiky súdržnosti. Počet členov nie je stály, v súčasnosti je to 17 krajín. Hlavným cieľom skupiny je koordinovať pozície svojich členov.
"Členský štát by mal mať na národnej úrovni možnosť rozhodnúť sa, do ktorých oblastí bude prioritne smerovať európske zdroje. Navrhovaná miera flexibility v rámci tematickej koncentrácie nezohľadňuje špecifické potreby jednotlivých slovenských regiónov," vyhlásil vicepremiér pre investície a informatizáciu, ktorý v rade tlmočil spoločné vyhlásenie prijaté na štvrtkovom samite Priateľov kohézie v Bratislave. Štáty, ktoré sú prijímateľmi eurofondov, na ňom vyjadrili záujem o zjednodušenie a efektívnosť a o väčšiu tematickú flexibilitu.
Rovnaké požiadavky pomenovali aj krajiny Vyšehradskej skupiny, Bulharska a Chorvátska vo svojom spoločnom vyhlásení na ministerskom samite V4 + 4, ktorý sa konal v Bratislave 24. októbra. Krajiny tiež požadujú, aby sa audity a kontroly zameriavali viac na výsledok ako na dodržiavanie formalít, a nesúhlasia so zavedením pravidla n+2. To by znamenalo, že po skončení sa programového obdobia by členské štáty mali na dočerpanie financií iba dva roky namiesto troch, ktoré platia teraz. Hrozba dekomitmentu (vrátenia nevyčerpaných peňazí) by tak bola omnoho vyššia.
Na margo návrhov rakúskeho predsedníctva Raši uviedol, že Slovensko súhlasí s väčšinou z nich. "Podporujeme napríklad programovanie eurofondov na celé sedemročné programové obdobie. Strednodobé preskúmanie programov sa nám zdá ako dostatočný nástroj na flexibilnú reakciu v krajinách, kde dôjde k zmenám priorít alebo sa objavia nové výzvy. Sme radi, že Partnerská dohoda zostane povinným dokumentom pre väčšinu členských štátov," dodal. Zároveň vyjadril podporu aj navrhovaným zmenám v programoch európskej územnej spolupráce Interreg, ale iba s podmienkou, že nepríde k zníženiu zdrojov na cezhraničnú spoluprácu.
Vicepremiér zdôraznil, že nemožno súhlasiť s návrhom Európskej komisie trestať členské štáty prepadnutím eurofondov v prípade, ak potrebujú viac času na splnenie základných podmienok. Tie musia byť jasne definované a nielen Slovensko, ale aj jeho partneri z V4 + 4 trvajú na tom, aby aj ich posudzovanie malo jasné pravidlá. "Nemôže sa stať, že Komisia prijme smernicu, a kým ju členské štáty stihnú implementovať do svojej legislatívy, budú mať pozastavené čerpanie," dodal Raši.
Skupina Priatelia kohézie na stretnutí v Bratislave prijala 29. novembra k novému viacročnému finančnému rámcu (MFF - Multiannual Financial Framework) spoločnú deklaráciu, ktorej cieľom je vyslať signál o odhodlaní tejto skupiny štátov podporovať ambiciózny rozpočet EÚ s dostatkom zdrojov na dve hlavné tradičné politiky, a to politiku súdržnosti a Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP), ako aj s primeranými zdrojmi riešiť nové výzvy, ako sú bezpečnosť, obrana, zmena klímy alebo migrácia. Oznámili to vo štvrtok na brífingu po skončení sa stretnutia premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a eurokomisár Maroš Šefčovič. Premiér označil samit za "veľmi efektívny".
Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na Bratislavskom hrade, sa zúčastnili predsedovia vlád Česka, Estónska, Chorvátska, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska, vysokí predstavitelia Bulharska, Cypru, Litvy, Lotyšska, Rumunska, Talianska, Portugalska a Grécka, ako aj podpredseda Európskej komisie Šefčovič, eurokomisár Günther Oettinger a viceprezident EIB Vazil Hudák.
Prvé stretnutie skupiny Priateľov kohézie sa uskutočnilo v júni 2012 v Bukurešti, v októbri toho istého roku sa členovia skupiny zišli aj v Bratislave, po šiestich rokoch sa teda Priatelia kohézie v Bratislave stretávajú znovu.
Skupina Priatelia kohézie voľne združuje krajiny, ktoré sú tzv. čistými prijímateľmi finančných prostriedkov politiky súdržnosti. Počet členov nie je stály, v súčasnosti je to 17 krajín. Hlavným cieľom skupiny je koordinovať pozície svojich členov.
