Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podstatou plánu B je podľa jeho slov poznanie, ako budeme reagovať okamžite a v strednodobom horizonte, kde má Slovensko aké pohľadávky, kde je naše zlato či aká je skladba dlhopisov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. decembra (TASR) - Slovenská republika má k dispozícii dostatok hláv na to, aby plán B, ktorého podmienkou je absolútna utajenosť, v prípade problémov eurozóny vznikol. V bilančnom rozhovore pre TASR to vyhlásil líder SaS Richard Sulík.
"Chcem veriť, že niečo také aspoň v náčrtoch je. Ak vystúpia z eurozóny slabé krajiny, tak zvyšok eura sa zhodnotí, čo zaťaží slovenský export. Ak vystúpia silné krajiny a my ostaneme so slabými, mena sa oslabí a okradneme naše obyvateľstvo. Toto sú veľmi nebezpečné veci. Keď sa niečo udeje, budeme musieť veľmi rýchlo reagovať," upozorňuje šéf liberálov.
Podstatou plánu B je podľa jeho slov poznanie, ako budeme reagovať okamžite a v strednodobom horizonte, kde má Slovensko aké pohľadávky, kde je naše zlato či aká je skladba dlhopisov. "Výsledok podľa plánu B môže tiež byť, že najlepšie je nerobiť nič. Ale treba to mať premyslené," odporúča Sulík.
Najväčšie riziká eurozóny do budúceho roka vidí v tom, že bude pokračovať v súčasnom marazme a neudeje sa žiadna podstatná reforma k lepšiemu. "Najväčšia výčitka je, že sa EÚ vzdialila od svojej pôvodnej myšlienky, čo je voľný pohyb ľudí, kapitálu, tovaru a služieb. Teraz je tu regulačné šialenstvo, čo je neregulované, je akoby nelegálne. Chápem, že 60.000 úradníkov musí obhajovať svoju existenciu, ale členské krajiny musia povedať stop. Je ale malá šanca, že by sa únia po eurovoľbách mohla začať reformovať, a ako najväčšie riziko vidím, že sa to nestane," povedal.
Na margo Grécka, ktorého vystúpenie z eurozóny už Sulík viackrát neúspešne predpovedal, poznamenal, že v stave klinickej smrti je možné pacienta držať dovtedy, kým sa neodpojí od prístrojov. "Ale to neznamená, že on niekedy bude žiť. Grécka ekonomika je zlikvidovaná. Majú priemyselnú produkciu na úrovni 70. rokov, 27-percentnú nezamestnanosť a 170-percentý verejný dlh. To sú strašné čísla. Oni sami ten dlh z pohľadu najbližších desiatok rokov nesplatia. Eurozóna im môže pravidelne odpúšťať dlhy, potom prečo by nemali odpustiť aj Slovensku?" spýtal sa.
Zároveň upozornil, že marazmus v Grécku sa dá dlho ťahať, ale vyrastie tam stratená generácia, lebo nezamestnanosť medzi mladými je 60 percent a ak tento stav ostane roky, budú v štatistike starších. "Už nebudem dávať predpoveď. Ak sa eurozóna rozhodne, že tam Grécko stoj čo stoj udržia, tak tam bude. To je holý fakt," dodal.
"Chcem veriť, že niečo také aspoň v náčrtoch je. Ak vystúpia z eurozóny slabé krajiny, tak zvyšok eura sa zhodnotí, čo zaťaží slovenský export. Ak vystúpia silné krajiny a my ostaneme so slabými, mena sa oslabí a okradneme naše obyvateľstvo. Toto sú veľmi nebezpečné veci. Keď sa niečo udeje, budeme musieť veľmi rýchlo reagovať," upozorňuje šéf liberálov.
Podstatou plánu B je podľa jeho slov poznanie, ako budeme reagovať okamžite a v strednodobom horizonte, kde má Slovensko aké pohľadávky, kde je naše zlato či aká je skladba dlhopisov. "Výsledok podľa plánu B môže tiež byť, že najlepšie je nerobiť nič. Ale treba to mať premyslené," odporúča Sulík.
Najväčšie riziká eurozóny do budúceho roka vidí v tom, že bude pokračovať v súčasnom marazme a neudeje sa žiadna podstatná reforma k lepšiemu. "Najväčšia výčitka je, že sa EÚ vzdialila od svojej pôvodnej myšlienky, čo je voľný pohyb ľudí, kapitálu, tovaru a služieb. Teraz je tu regulačné šialenstvo, čo je neregulované, je akoby nelegálne. Chápem, že 60.000 úradníkov musí obhajovať svoju existenciu, ale členské krajiny musia povedať stop. Je ale malá šanca, že by sa únia po eurovoľbách mohla začať reformovať, a ako najväčšie riziko vidím, že sa to nestane," povedal.
Na margo Grécka, ktorého vystúpenie z eurozóny už Sulík viackrát neúspešne predpovedal, poznamenal, že v stave klinickej smrti je možné pacienta držať dovtedy, kým sa neodpojí od prístrojov. "Ale to neznamená, že on niekedy bude žiť. Grécka ekonomika je zlikvidovaná. Majú priemyselnú produkciu na úrovni 70. rokov, 27-percentnú nezamestnanosť a 170-percentý verejný dlh. To sú strašné čísla. Oni sami ten dlh z pohľadu najbližších desiatok rokov nesplatia. Eurozóna im môže pravidelne odpúšťať dlhy, potom prečo by nemali odpustiť aj Slovensku?" spýtal sa.
Zároveň upozornil, že marazmus v Grécku sa dá dlho ťahať, ale vyrastie tam stratená generácia, lebo nezamestnanosť medzi mladými je 60 percent a ak tento stav ostane roky, budú v štatistike starších. "Už nebudem dávať predpoveď. Ak sa eurozóna rozhodne, že tam Grécko stoj čo stoj udržia, tak tam bude. To je holý fakt," dodal.
