Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt transformácie hornej Nitry ráta s odstavením dotovanej ťažby hnedého uhlia v roku 2023.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) – O spôsobe vykurovania bytov na hornej Nitre napojených na Elektráreň Nováky po roku 2023 by mala pravdepodobne už na jeseň rozhodnúť vláda. Povedal to v utorok na brífingu po rokovaní samospráv, odborníkov aj potenciálnych dodávateľov tepla minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Konkurenčné projekty Slovenských elektrární (SE) a Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) rátajú s využitím kotolní na biomasu a plyn. HBP chce časť energie zabezpečiť aj pomocou solárnych kolektorov, teplej banskej vody a tepelných čerpadiel.
"Čakáme ešte na hodnotenie zo strany Európskej komisie týchto dvoch projektov a následne budeme túto problematiku už aj s konkrétnymi návrhmi riešiť na úrovni koalície. Predpokladám, nie je to definitívne, že konečné rozhodnutie padne na vláde," povedal Sulík. Rozhodnutie by podľa neho malo padnúť čím skôr. "Dúfam, že to bude túto jeseň, aby sme sa pohli z miesta," dodal minister. Jedným z kritérií výberu najlepšieho riešenia bude podľa Sulíka aj cena, za ktorú budú schopné firmy teplo vyrobiť.
Slovenské elektrárne rátajú s výstavbou teplárne v areáli súčasnej elektrárne, ktorá bude spaľovať v troch kotloch zemný plyn a v dvoch kotloch biomasu. Druhou etapou projektu SE by malo byť vytvorenie centra obehového hospodárstva. Nová kotolňa na biomasu má mať podľa generálneho riaditeľa Slovenskych elektrární Branislava Strýčka päťnásobne tvrdšie emisné limity, ako napríklad súčasná kotolňa na biomasu Cigeľ.
HBP by chceli využiť areál bane Cigeľ. Teplo chcú pre Prievidzu okrem biomasy a plynu vyrábať aj s využitím geotermálnej energie. HBP zvažujú aj vybudovanie vlastného systému vykurovania pre Prievidzské tepelné hospodárstvo.
Predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák spresnil, že HBP uvažujú o oddelených zdrojoch tepla v Prievidzi a Novákoch, čím by sa podľa neho odstránili straty prenosovej sústavy. V súčasnosti sú Prievidza, Nováky aj Zemianske Kostoľany napojené na diaľkový teplovod a vykurované z nováckej elektrárne.
Projekt transformácie hornej Nitry ráta s odstavením dotovanej ťažby hnedého uhlia v roku 2023. Rovnako v tomto termíne skončí aj výroba elektrickej energie a tepla v nováckej elektrárni.
"Čakáme ešte na hodnotenie zo strany Európskej komisie týchto dvoch projektov a následne budeme túto problematiku už aj s konkrétnymi návrhmi riešiť na úrovni koalície. Predpokladám, nie je to definitívne, že konečné rozhodnutie padne na vláde," povedal Sulík. Rozhodnutie by podľa neho malo padnúť čím skôr. "Dúfam, že to bude túto jeseň, aby sme sa pohli z miesta," dodal minister. Jedným z kritérií výberu najlepšieho riešenia bude podľa Sulíka aj cena, za ktorú budú schopné firmy teplo vyrobiť.
Slovenské elektrárne rátajú s výstavbou teplárne v areáli súčasnej elektrárne, ktorá bude spaľovať v troch kotloch zemný plyn a v dvoch kotloch biomasu. Druhou etapou projektu SE by malo byť vytvorenie centra obehového hospodárstva. Nová kotolňa na biomasu má mať podľa generálneho riaditeľa Slovenskych elektrární Branislava Strýčka päťnásobne tvrdšie emisné limity, ako napríklad súčasná kotolňa na biomasu Cigeľ.
HBP by chceli využiť areál bane Cigeľ. Teplo chcú pre Prievidzu okrem biomasy a plynu vyrábať aj s využitím geotermálnej energie. HBP zvažujú aj vybudovanie vlastného systému vykurovania pre Prievidzské tepelné hospodárstvo.
Predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák spresnil, že HBP uvažujú o oddelených zdrojoch tepla v Prievidzi a Novákoch, čím by sa podľa neho odstránili straty prenosovej sústavy. V súčasnosti sú Prievidza, Nováky aj Zemianske Kostoľany napojené na diaľkový teplovod a vykurované z nováckej elektrárne.
Projekt transformácie hornej Nitry ráta s odstavením dotovanej ťažby hnedého uhlia v roku 2023. Rovnako v tomto termíne skončí aj výroba elektrickej energie a tepla v nováckej elektrárni.
